Kapitola 16

12. ledna 2014 v 12:00 | Momo-chan |  Rozhodnutie

Za pár minút zverejním Hibi Chouchou. Včera som to nestihla.
Tiež ma mrzí, že som nepridala túto časť poviedky o niečo skôr.
No ale lepšie neskoro ako nikdy, no nie?
Som zvedavá, či vás táto časť zaujme :)

Vaša Momo-chan





Sedela som v krčme a načúvala rozhovorom, ale priťahovali sme moc pozornosti. Bolo jasné, že sme cudzinci. Teda hlavne Kat. Jeho výzor jasne hovoril, že je tu nový. Nešlo len o jeho modré oči a blond vlasy, ktoré sú zriedkavé v týchto končinách, ale išlo aj o spôsob ako sedel a ako sa správal. Aj najmenšie pohyby o ľuďoch čo to prezradia.

Kat dával jasne najavo, že ma ochraňuje, bol napätý akoby čakal útok a jeho výraz sľuboval tečúcu krv ak by sa o to niekto pokúsil.

"Uvoľni sa trochu." Šepla som mu. Prekvapene sa na mňa pozrel.

"Som uvoľnený."

Prevrátila som očami i keď to kvôli mojej kapucni nemohol vidieť. Povzdychla som si.

"Choď von, Kat. Potrebujem, aby na nás ostatný neciveli ako na nepriateľov."

"Čože? Nie!"

"Si moc nápadný, úplne vyčnievaš! Vôbec netušíš ako splynúť s davom." Teraz som mu možno krivdila. Bol stále na kráľovskom dvore a do mesta išiel málokedy. A keď už navštívil mesto, bolo to za účelom, na ktorý som nerada myslela v jeho prítomnosti.

Jeho tvárou prebleskol hnev a na chvíľu som sa zľakla, že som prestrelila. Napokon sa ale stiahol.

"Budem čakať vonku."

"Možno by si sa mal vrátiť do hostinca, toto bude pár hodín trvať."

"Budem čakať vonku." Zopakoval mi omnoho ráznejšie a vedela som, že s ním nehnem. Pokrčila som ramenami a on sa vzdialil. Keď za sebou zavrel dvere, ľudia si oddýchli. Nikto nechcel, by sa na neho vrhol chlap ako hora a ešte k tomu ozbrojený. Býval to vojak a bolo to na ňom vidieť.

Chvíľu trvalo, než sa krčma naplnila rozhovormi a čím hlbšia bola noc, tým vážnejšie debaty prišli. Ale aj viac opitých skomolenín a nezmyslov. Oprela som sa o opierku stoličky a vzdala to. Dnes asi nič nezistím.

Toto bolo asi 7 krát, ale stále nič. Ani slovo o drakoch. O problémoch, alebo nedostatkoch tejto krajiny.

Začala som nevedomky hladiť Albína a ponorila som sa do vlastných myšlienok. Keby ma nepoklopkal chvostom po ruke, prešvihla by som ten rozhovor. Rozhovor, na ktorý som čakala. Pozrela som sa smerom k stolu za ktorým sedelo šesť mužov.

"Mali by sme tie beštie vyhnať z hory niekam inam!"

"Presne! Už ma nebaví si stále rátať dobytok, či mám všetky kusy. Pre mňa za mňa ich nažeňme aj ku Korbčanom. Zbavíme sa dvoch múch jednou ranou!" Povedal jeden tučný chlap a za svojimi slovami buchol päsťou do stola. Ostatný chlapi sa rozosmiali.

"To nie je zlý nápad!"

"Nenávidím tie jašterice!" Postupne sa k nim na moje prekvapenie pridala celá krčma. Ovial ma šok a strach.

Prikryla som Albína rukou v ochrannom geste.

Všetci tu boli proti drakom...

Postavila som sa. Chcela som odtiaľ ujsť, ale jeden vysoký a opitý muž mi zatarasil cestu svojím telom.

"A čo ty, dievčatko? Aj ty nenávidíš drakov?" Spýtal sa ma a nevdojak mi stiahol kapucňu. Jeho zastretý pohľad sa trochu vyjasnil.

"Pozrime sa! Aká peknučká..." Myslím, že sa snažil znieť koketne, ale prišlo mi z jeho slov zle.

Chytil ma za zadok a pritiahol si ma k sebe. Vďaka alkoholu nebol veľmi silný a neovládal svoje pohyby. Odstrčila som ho a on sa zvalil na chlapa za ním. Ten sa kvôli nemu oblial pivom. Potom sa strhol zmätok. Chlapi si začali nadávať a strkať do seba. Napokon padla prvá rana a zmätok sa zmenil na vyslovený chaos.

Myslím, že to bolo nechtiac, ale jeden z chlapov mi vrazil lakeť do tváre, keď sa natiahol v údere.

Tentoraz som do jedného z mužov sotila ja, keď som sa potácala od nečakanej rany. Bola som z nej trochu dezorientovaná. Bola to tupá bolesť a nemyslím si, že budem mať vôbec modrinu, no aj tak to bolelo.

Albín sa mi okolo prsta nepokojne zovrel, ale inak sa ani nepohol. Mohol by tým narobiť naozaj veľké problémy.

Muž, do ktorého som sotila ma nahnevane pritlačil k stene. Chcela som ho odtlačiť ako toho predtým, ale nedalo sa mi. Bol silnejší. Chytil mi obe ruky za zápästia a všimol si albína.

"Ty..." Zdalo sa, že v mysli pátra po tom, ako hovoriť. Alkohol ho totižto prinútil zabudnúť na ľudskú reč.

"Ty... rad... drak...! Ty máš... drak! Ty máš rada drakov!" Vydral zo seba napokon.

Vydesene som sa mu snažila vytrhnúť. Nedovolil mi to. Nad hlavou mi ruky prekrížil tak, aby ma dokázal za zápästia udržať jednou rukou.

Až neskoro som si uvedomila, na čo si potreboval uvoľniť druhú ruku. Spoza opaska si vytiahol krátky nôž a priložil mi ho ku krku.

"Ni...- čo?" Vyzeral, akoby sa zamyslel nad tým, čo vlastne chcel.

"Nenávidíme draky! Všetci! Celý Lonard! Ale hlavne kráľovská rodina!" Začal sa mi smiať do tváre.

Odpovedal mi práve na všetko, kvôli čomu som sem prišla. Priložil mi nôž ku krku. Čepeľ pola chladná. Zatlačil viac a prestal sa smiať. Zvážnel.

"Každý, kto má rád drakov bude popravený..." Zachichotal sa. "Milujem popravy!" Odhalil mi svoje zuby v krivom úsmeve. Niektoré mal zhnité.

Zatlačil viac a ja som cítila, ako mi prerezal kožu tesne pod krkom. Tuho som zavrela oči a potlačila zúfalý vzlyk.

No potom ustúpil a ja som z toho nečakaného uvoľnenia dopadla na zem. Pozrela som sa jeho smerom a zbadala že neustúpil, to Kat ho odo mňa odtrhol. Práve vo chvíli, keď ma chcel ten opitý psychopat podrezať.

Strach ma ochromil. Albín riskoval, keď ma pohrýzol do ruky. Niekto to mohol vidieť, no prebralo ma to z šoku, takže som sa dokázala dať do pohybu.

"Kat!" Skríkla som naňho.

Otočil sa a hnev v jeho očiach ma zasa paralyzoval. Čiastočne som si uvedomovala, že sa nehnevá na mňa, ale na toho chlapa. Jeho pohľad prešiel z mojich očí zasa späť na toho opilca. Vrazil mu poslednú ranu a opilec sa zviezol v bezvedomí k zemi.

Bitka v krčme stále pokračovala a nikto si veľmi nevšímal, čo sa okolo vlastne deje. Proste rozdávali rany na počkanie. Kat si to uvedomoval.

Chytil ma za ruku a priam ma vsotil von z podniku. Takmer som to neustála a dopadla na zem.

Pohoršene som sa naňho chcela oboriť, ale objavil sa tesne predo mnou. Chytil ma za sánku. Pevne, aby som sa nemohla pohnúť, ale zároveň opatrne, aby mi neublížil.

"Už nikdy ťa nespustím z očí a je mi jedno čo povieš!" Nekričal, ale jeho hlas nedovoľoval protest. Prenikol mi hlboko do hlavy. V tej chvíli som si uvedomila jednu vec. Kat ma nechráni len preto, lebo to od neho chcel kráľ. Chráni ma preto, lebo to chce on sám. Ale prečo...? Prečo ho zaujímam? Prečo sa stará o to, čo so mnou bude?

"Ublížili ti?" Jeho otázka mi celkom unikla.

"Zranili ťa?!" Spýtal sa hlasnejšie a zreteľnejšie.

"Nie..." Zašepkala som a potom som spravila tú najnemožnejšiu vec. Rozplakala som sa. Rozplakala som sa, pretože ten blázon s nožom ma preniesol do minulosti, kedy ma priviazali k stene a rezali do mňa.

Rozplakala som sa, pretože vtedy tam nebol nikto, kto by mi pomohol.

Rozplakala som sa, pretože vtedy ma pred tým nikto nezachránil.

Spravila som niečo, čo som pokladala v tej chvíli za správne. Objala som Kata. Objala som svojho záchrancu a plakala mu na ramene. Utešoval ma. Zažila som takéto krčmárske bitky, ale nikdy nie takúto.

Nikdy ma nikto neohrozil nožom. Držala som sa Kata celú večnosť a verila som, že by ma ochránil aj pred celou armádou.

V tej chvíli sa vo mne niečo zlomilo a ja som mu začala veriť.

Len matne som si uvedomila, že mi Albín svojim jazykom prechádza po rane na ruke, čím ju lieči. Tiež sa ma snažil upokojiť.

Bola som im obom vďačná.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Ayumi Ayumi | E-mail | 12. ledna 2014 v 12:27 | Reagovat

Perfektná kapitola veľmi zaujímavá hlavne ten koniec ako mu začala veriť. Začína to byť napínavé. Som veľmi zvedavá ako sa to všetko vyvinie :3 teším sa na pokračovanie :)

2 Tara Tara | Web | 12. ledna 2014 v 13:48 | Reagovat

oo O_o koukám na to s otevřenou pusou, zajimavá kapitolka, ten konec mě málem taky rozbrečel...
rozhodně se těším na pokračování :)

3 Aki Aki | Web | 13. ledna 2014 v 21:18 | Reagovat

Tahle kapitola se mi vážně moc líbila.. :3 Při tom konci jsme byla vážně dojatá.. moc se těším na pokračování.. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama