Kapitola 15

5. ledna 2014 v 9:53 | Momo-chan |  Rozhodnutie

Po dlhšom čase je tu nová časť, ktorá ohalí konečne jedno z tajomstiev Ametyst.
Tiež sa tak dozviete pravý dôvod, prečo sa tak bráni Bastianovi/Katovi.
Som zvedavá čo poviete. No a od tejto kapitoly by to malo byť zaujímavejšie :)
Postupne sa bude všetko odhaľovať. Zmení Kat napokon svoj názor na Ame?
:D prjem vám pekné čítanie.

Vaša Momo-chan





Už to bolo dávno, čo sa jej prisnila spomienka na bolestivú minulosť.

Nech chcel byť kráľ bez koruny akokoľvek dobrým kráľom, aj on mal nepriateľov a keď dal najavo záujem o Ametyst, vydierači sa rozhodli túto jeho slabinu využiť.

Zajali Ametyst a týrali ju, aby ju prinútili prezradiť, prečo sa o ňu kráľ zaujíma. Neprehovorila a vyšlo ju to draho.

V odľahlom dome s veľkým sklepom kde bola okovami pripevnená k stene ju bičovali a rezali do nej, aby ju zlomili. Robili to tak dlho, až takmer zahynula.

Našťastie už mala Albína a ten letel pre kráľa. Vojaci ju zachránili v pravej chvíli, ale ani tá najlepšia bylinkárka ju nedokázala zbaviť jaziev na chrbte, alebo tých na bruchu či hrudi.

V tú noc pochopila, prečo kráľ nechcel, aby sa ľudia dozvedeli o tom, že je jeho chránenkyňa. Bolo to pre jej bezpečie.

Preto bola vždy sama.

Uvedomila si, že jej tajomstvá by ju mohli po odhalení stáť život. Musela mlčať. Musela vydržať. Nikomu nesmela nič povedať.

Toto bol jej osud. Jazvy na tele jej budú vždy pripomínať, že je slabinou kráľovstva. Napriek tomu, že to bolo dávno sa teraz zmietala na posteli v pripomenutej agónii.

Prebrala ju bolesť, ktorá jej vystrelila z chrbta ruky. Uvedomila si, že ju prebral Albín, ktorého svojím zmietaním vydesila.

Zdvihla si ho k hrudi a utešovala ho. Pomohol jej sa upokojiť.

Pomaly sa postavila z postele, Albína na ňu položila a prešla k zrkadlu na kraji izby v ktorej sa ubytovala.

Zapálila si dve lucerny a vyzliekla si šaty, ktoré jej jazvy vždy zahaľovali. Hanbila sa za ne a nechcela ich svetu nikdy ukázať.

Pozrela sa na ne a sklamanie v jej očiach nemalo konca.

Jazvy boli rovnako zreteľné, ako v deň, keď ich vytvorili. Len boli viac ružové, než červené. Na niektorých jazvách sa celkom stratila farba a boli len biele. Nech sa ale pozerala akokoľvek precízne, boli nechutné z každého uhla.

Áno, Ametyst si nikdy nepripadala krásna, i keď jej to mnohý povedali. Možno mala peknú tvár, ale to jej bolo jedno.

Bola odsúdená k tomu, aby bola sama. Presne ako kráľ chcel, pretože s takým telom si nikdy nenájde manžela. Nikdy nebude mať deti.

Snažila sa s tým zmieriť, ale bolo to pre ňu ťažké. Navonok vyzerala silná a krásna, možno dokonca nebojácna, ale opak bol pravdou.

Jej tvárou preletelo prekvapenie. Možno bol práve toto dôvod pre ktorý chránila opustené deti. Aby nedopadli rovnako ako ona.

Uškrnula sa na seba v zrkadle. Ten úškrn bol plný zhnusenia. Keby tak vedeli... Ani Solomon jej jazvy nikdy nevidel.

A teraz bola tu. V cudzom meste a s chladnokrvným vrahom. S rovnakým tyranom bez srdca, ako boli jej únoscovia. Veď kto so srdcom by dokázal uniesť a bičovať dieťa pre nejakú informáciu? Pre peniaze?

Zhnusenie na jej perách prešlo do celej tváre. Tento svet bol skazený a ona sa rozhodla očistiť ho, ako sa len bude dať. To preto pomáhala deťom. To preto pomáhala komukoľvek, kto to potreboval. To preto pomáhala drakom.

Albín jej pristál na odhalenom pleci. Robil si starosti. Cítila jeho emócie.

Potriasla hlavou, aby sa tých myšlienok zbavila.

V jej izbe začalo byť väčšie svetlo. Vychádzalo slnko. Je načase, aby začala robiť to, pre čo sem prišla.

Tú noc nezomrela, pretože ju neuniesli za účelom zabiť ju. Odhalenie niektorých tajomstiev by bolo ale naozaj osudné. Preto robila stále rozhodnutia. Rozhodnutia o tom, ktoré tajomstvo svetu vyzradiť a ktoré nie. Rozhodnutia o tom, komu ich vyzradiť a komu nie. Jej život bol len o tom. O tajomstvách a rozhodnutiach.

Nechcela to. Nechcela žiť neustále v klame. Okrem Albína neexistoval na svete nikto, kto by poznal všetky jej tajomstvá. Ani kráľ nie.

Aj to bolo jej rozhodnutie. Niektoré veci pred kráľom bez koruny umlčať.

"Chcela by som žiť normálne, Albín. Bez tohto." Povedala drakovi po tom, čo do rúk zdvihla svoj plášť. Nikto nechápal aké to bolo skrývať sa pred svetom. Pred sebou...

Obliekla sa a išla preč z izby. Zobrala si najnutnejšie veci a vydala sa do mesta. Neskoro si uvedomila, že by pri nej mal byť Kat, ale nechcela ho pri sebe. Bála sa ho, pretože nevedela, čo od neho môže čakať. Mohlo mu hocikedy preskočiť. Mohol ju kedykoľvek zabiť.

Neverila mu.

Avšak Albín áno. Vŕtalo jej to v hlave. Vždy načúvala jeho inštinktom a aj svojím. A nenávisť voči nemu sa odohrávala len v jej mysli. Inštinktívne proti nemu ale nič nemala. Nevadil jej.

Bola z tých pocitov zmetená. Nerozumela samej sebe. Rozhodla sa lepšie Kata spoznať.

Preto sa vrátila späť do krčmy a čakala kým zíde zo svojej izby dole do hostinca.

Ona bola hore ešte pred svitaním, preto si myslela, že bude čakať dlho, no opak bol pravdou.

Zdalo sa, že nie je jediná, kto vstáva spolu so Slnkom.

Bol prekvapený, keď ju uvidel ako naňho čaká. Všimol si, že je ostražitá a nedôverčivá.

Celú noc nad ňou rozmýšľal. Toto bola jeho šanca. Táto výprava.

Mohol sa s ňou zblížiť. Ukázať jej, aký naozaj je.

Že nie je taký, za akého ho svet má.

Jej to chcel dokázať viac, ako komukoľvek inému.

Teraz sa začína ich cesta.

Či sa spriatelia, alebo znenávidia?

To v tej chvíli nikto nevedel.

Jedno však bolo isté.

Čas, kedy sa ľudia dozvedia o tajomstvách Ametyst sa blíži.

Kto po ich odhalení však zostane pri nej a kto sa proti nej obráti...?

To v tej chvíli tiež nikto nevedel...
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Ayumi Ayumi | E-mail | 5. ledna 2014 v 11:20 | Reagovat

Super kapitola ani som netušila že práve takéto bude jej tajomstvo :) Albín je v každej kapitole viac a viac kawaii :) To sa mi veľmi páči dúfam že Kat obháji Ametyst svoju povahu a zdôverí sa jej že nieje rád katom ... :) čo viac dodať asi len toľko že sa teším na pokračovanie ... ako to všetko dopadne ... Ďakujem za kapitolu si úžasná Momo-chan :)

2 Rea Rea | 5. ledna 2014 v 13:32 | Reagovat

Je to super napínavé :) Už toľko nenaťahuj a dovoľ odhaliť Katovi jeho pravú tvár :P Určite nezmení svoj názor na Ametyst... Aj tak mám stále pocit, že toto nie je to najhoršie tajomstvo Ametyst. Veď to by bola ona len obeťou. Či naozaj je taká dobrá a nič zlé neorubila? :D

3 Tara Tara | Web | 5. ledna 2014 v 14:29 | Reagovat

Ne Kat názor na Ame nezmění, to by mě zklamal :D prostě když ji tak dlouho miluju a když zjistí její minulost a některá tajemství, tak ji snad bude mít rád ještě víc:) Albín od ní taky neutekl :)
Moc děkuji za další kapitolu :) nemůžu se dočkat pokračování :)

4 Dalka Dalka | 5. ledna 2014 v 15:02 | Reagovat

Pekna kapitola... ale nedami preco je Ame taka hnusna na Kata -.-" aj on je len clovek a nemoze za to, co robi a ona by to mala chapat viac ako ktokolvek ini... "Moze mu preskocit a zabit ju" ale tak isto moze jej preskocit a dat mu nejaky jed do jedla a zabit ho takze... Nemala by ho tak sudit len kvoli jeho praci.. predsa to nie je nejaky zlocinec co by zabijal len tak ze sa mu chce no... Kapitola bola zaujimava ale kratka :)) Kebyze pridavas poviedku castejsie tak by to bolo super :D Milujem poviedku   :) si super spisovatelka aj ked to trochu natahujes ;) :D Ale to nie je kritika len ako mam rada trochu rychlejsie spady ale vec nazoru :)) Super, tesim sa na dalsiu :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama