Kapitola 7

9. prosince 2013 v 17:30 | Momo-chan |  Rozhodnutie

Zdá sa, že to tu začína fungovať a že sa blog.cz trochu polepšil, no nebudem kričať hop.
Pridávam teda novú kapitolu. ďalšiu už mám takmer dopísanú, takže by ste nemuseli dlho čakať.
Momentálne mám dilemu, aká dlhá poviedka vlastne bude... 15 kapitolu pokladám za koniec úvodu :D
Takže to zasa bude poviedka na viac než 30 kapčí... ach jaj :D Tak tu to máte. Pekné čítanie.

Vaša Momo-chan




Veľký biely drak, Albínov otec, zreval. Napokon ten desivý zvuk prešiel v dračí smiech.

"Človek a drak?! Najlepší priatelia?! Neviem, kto si dieťa, ale páčiš sa mi." V jeho hlase bolo cítiť pobavenie. Sklonil sa ku mne.

"Daj mi ale jediný dôvod, prečo by som ťa nemal roztrhať na kusy? Tvoja rasa moju rodinu loví už po celé storočia!" Zvolal mohutne a z papule mu stúpol k nebu oblak dymu.

"Pretože som vaša jediná nádej, ako toto bláznovstvo ukončiť, alebo aspoň zminimalizovať."

"Ha! Takže nám ani nedokážeš zaručiť, že nám dá tvoja rasa pokoj?!"

"Nie, môžem ale zaručiť, že kráľ spraví všetko preto, aby vám ľudia už neubližovali. Stále sa ale nájdu blázni, ktorý to skúsia. S tým ale už nič nezmôžeme. Ja, kráľ, ani nikto iný."

"Zabite ju, majster!" Povedal drak, ktorého šupiny na hlave boli biele s fialovým leskom.

"Ešte nie." Odpovedal mu pokojne.

To slovo - ešte - mi tam veľmi vadilo. Ani som si nevšimla, že sa odo mňa Albín vzdialil, až kým som ho nezbadala, ako útočí na jedno drakovo oko. Drak zreval a chňapol po Albínovi, ale ten sa bez problémov uhol.

Albín mi pristál na pleci a celý sa triasol ako na draka vrčal.

"Tvoj človek?" Spýtal sa ma veľký drak. Nie.. nie mňa, ale Albína. Oni museli Albínovi rozumieť, i keď nič nevyslovil nahlas.

Draky pre mňa boli stále veľkou záhadou, i keď som sa z jedným delila o vankúš.

"Myslím, že ste si to zaslúžil." Povedala som mu, keď som zbadala, ako mu tečie s poraneného oka krv a slzy.

Drak mohutne zreval a tesákmi sa priblížil k mojej tvári.

"Čo si to povedala?!"

"Odvrhli ste vlastné mláďa len preto, lebo bol trochu iný, než ste chcel a čakal! Mal ste byť rád, že je v poriadku a že je nažive! Nič mu nie je ba dokonca toho zje tak málo, že by ste sa s ním o stravu ani nedelili! Tak prečo ste to spravil?!" Uznávam, kričať na draka, ktorý ma môže zabiť na mieste minimálne jedenástimi spôsobmi nie je práve múdre.

Odtiahol sa a premeral si ma zdravým okom. "Pretože je mojou hanbou."

"Zvláštne... V mojich očiach je to presne naopak. Podľa mňa ste vy ako otec hanbou pre svojho syna. Otočili ste sa chrbtom k vlastnej rodine!" Spomenula som si na všetky deti v útulku, ktoré boli tiež odvrhnuté alebo pripravené o rodinu.

Pozrela som sa na svojho malého priateľa a keď som k nemu otočila hlavu, zahryzol sa mi do pery. Nespravil to silno, no varoval ma tým, aby som už nehovorila. Hneď na to mi ale miesto, kde ma pohrýzol, olízal. Nemyslel to zle. Chránil ma. Vždy to robil.

Pousmiala som sa. "Rozumiem. Nechala som sa uniesť. Však vieš." Povedala som mu, akoby bolo normálne baviť sa z drakom, ktorý vám nikdy neodpovie. Pozrela som sa späť na jeho otca.

"Nemôžem uveriť tomu, že práve taký drak ako vy splodil tak úžasnú bytosť, ako je Albín."

"Albín?!" Rozosmial sa a veľa drakov sa k nemu pridalo. "Aké príhodné meno." Ukázal mi tesáky, no myslím, že to mal byť úškrn.

"Necítim nenávisť k drakom, ale vás nenávidím, lebo ste zavrhli vlastného syna len preto, lebo nesplnil pri narodení vaše očakávanie. Musí byť pre vás ešte väčšia hanba to, že som mu ja, človek, lepšou rodinou ako vy." Albín mi na pleci varovne zavrčal.

"Ja viem..." Zašepkala som mu a v duchu si vynadala. Zahryzla som si do jazyka, pretože som chcela drakovi povedať ešte niečo.

"Vyslov to." Povedal mi, akoby mi čítal myšlienky. Čo ja viem? Možno to dokázal.

"Ste pokrytec." Zavládlo ticho. Trvalo až pridlho, no už som naozaj nemala čo povedať.

"Albín sa zrodil z rovnako veľkého vajca. Ako ktorékoľvek iné mláďa. Avšak to jeho na rozdiel od iných nepopukalo, aby sa mláďa dostalo von. To jeho prasklo ako preplnený vak. A v tej hmote bol on. Malý a bez života. No napokon sa pohol. Žil." Odmlčal sa na niekoľko sekúnd a pokračoval.

"Nechápali sme, čo to má byť. Bol to len akýsi nepodarok. Rozhodne nie je niečím, čomu by sa dalo povedať - drak. Cítil som k nemu niečo už vtedy, ale som najsilnejší drak na tejto hore. Som majster drakov. Vodca, akoby ste povedali vy, ľudia. Nemohol som mať za potomka... jeho. Radili mi, aby som ho nechal tak, alebo zabil. Obe rozhodnutia viedli k jeho smrti, pretože sám by neprežil. Nechcel som mať jeho krv na svojich labách, tak som povedal - nech osud určí, čo s tebou napokon bude. Zdá sa, že osud priviedol toto mláďa k tebe. A vďaka tebe teraz ešte stále žije. Nič to ale nemení na tom, že je nepodarok. Albín."

"Ale ja som ho našla na okraji mesta, napoly mŕtveho..." Zašepkala som, no draky to počuli.

"Ja som videl, že dráča išlo smerom k ľudskej trase, ktorej sa vyhýbame. Chytil sa kolesa idúceho koča a nejako sa mu muselo podariť udržať. Ten koč ho napokon priviedol na miesto, kde si ho našla." Ozval sa iný drak, nevidela som naňho dobre, no bol tmavej farby a oči mu svietili na žlto.

"Albín povedal, že tam z koča vypadol. Naozaj takmer umrel, ale objavila si ho ty, dala ho do tepla, dala mu vodu a jedlo a postarala si sa oňho."

"Vy sa viete porozprávať však?" Spýtala som sa Albínovho otca. Moja otázka ho trochu zarazila.

"Sama s ním predsa komunikuješ. Rozprávate sa. Odpovedáš mu. Prečo ťa to prekvapuje, že sa s ním bavíme i my?"

"Nerozumiem mu tak ako vy. Jeho reč sa ku mne nikdy nedostala. Pravdou je, že mám len tušenie o tom, čo si myslí, no viem, že on mne rozumie, keď mu niečo poviem."

"Keď ťa uhryzol do pery, reagovala si presne na to, čo povedal." Odmlčal sa. "Zaujímavé. I keď ho nepočuješ, ste tak spojený a naviazaný jeden na druhého, že si i tak rozumiete."

Čo to robím? Neprišla som rozoberať Albína, ani náš vzťah! Prišla som riešiť mier medzi našimi rasami!

"Ospravedlňujem sa vám, za svoje správanie. Je to ale prvý krát, čo som drakov stretla v takomto počte a v takejto sile. Desíte ma na smrť, to nebudem popierať a ani sa hrať na odvážnu. No kráľ ma sem vyslal, za nejakým účelom a ja mu chcem podať správu. Budete ochotný uzavrieť s ľuďmi oficiálne prímerie?"

"Odkáž svojmu kráľovi toto: Draky súhlasia."

Netušila som, v akom som napätí, až kým som po jeho slovách neklesla na kolená a nevydýchla zadržiavaný kyslík. Tá úľava bola ničivá.

Postavila som sa a uklonila sa drakom.

"V mene krá..." Chcela som im v mene kráľovstva poďakovať, ale to nebolo ono. "Nie... v mojom mene a v mene kráľa vám ďakujem."

"Aj napriek tomu, že ma máš za pokrytca?" Spýtal sa a hlas mal nasiaknutý pobavením.

"Žijem už stovky rokov, ale takto ma nikto jakživ nenazval. Som rád, že moje mláďa priviedol osud práve do tvojich rúk. Dnes si mi udelila lekciu." Drak sklonil hlavu a napokon si ju pritiahol k hrudi. Vyzeralo to zvláštne a až po chvíli som si uvedomila, čo spravil. Uklonil sa v dračom štýle. Padla mi sánka.

Vystrel sa a ja som sa otočila na odchod. "Tvoj tatko možno nie je tak zlý." Nadhodila som potichu.

"Ametyst." Oslovil ma pred odchodom Albínov otec. "Postaraj sa oňho prosím. Ja som to nedokázal."

Otočila som sa k drakovi. "Obetovala by som zaňho život. Za bytosť, ktorá je pre vás sklamaním." Odpovedala som mu vážne a s kamennou tvárou.

Zvrtla som sa a odkráčala preč.

Albín sa mi celú cestu späť líškal okolo krku. Vedela som, čo mi chcel povedať. Uňho to bolo rovnaké. Znamenala som preňho toľko, čo on pre mňa.

Do mesta som sa vracala s úsmevom od ucha k uchu. Nezomrela som a ešte k tomu nesiem aj dobré správy. A Albínov otec si uvedomil, ako chyboval. V tej chvíli sa zdalo byť všetko perfektné.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ayumi Ayumi | E-mail | 9. prosince 2013 v 18:38 | Reagovat

Ale ale ako to Ametyst úprimná osoba :) to sa mi páči a aj ten Albínov otec nevyzerá ako zlý drak :) teším sa na pokračovanie :P dúfam že to parádne rozbalíš :) :3

2 Tara Tara | Web | 9. prosince 2013 v 20:43 | Reagovat

tjůů takový krásný setkání s draky *-*
i když ta poslední věta mě děsí...  to nebdue tak fajn, jak to zatím vypadá :D
napínáš napínáš :)
a já bych byla pro aby to mělo okolo těch 30 kapitol i víc :) zvlášt pokud to bdue takhle zajímavé :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama