Kapitola 13

24. prosince 2013 v 17:00 | Momo-chan |  Rozhodnutie

Prekvapivo je toto dnes posledný diel, čo zverejním. Myslela som si, že poviedky zverejním viac,
ale napokon som stihla preložiť viac vecí, než som pôvodne chcela :)
Toto je veľmi krátka kapitola, ale nevadí. I tak som s ňou spokojná.
Takže vám prajem pekné čítanie.

Vaša Momo-chan





Spal. Pozerala som sa na jeho tvár.

V diaľke sme už videli mesto Lonard, ale nechceli sme tam doraziť v noci. Boli by sme naozaj podozrivý a stráže by nás nemuseli pustiť.

Albín ma prekvapil. Zdalo sa, že sa mu Kat naozaj zapáčil. Netušila som prečo. Albín nemal veľmi rád ani Solomona.

Zadívala som sa naňho a spomenula si na tú prázdnotu v jeho očiach, keď niekoho popravoval. Mal silné ruky. Bol naozaj samý sval, ako drevorubači v meste. Prekvapil ma, keď povedal, že je na strane drakov a potom som si spomenula na to, že nikdy nešiel na lov s chlapmi z mesta. Vždy ich odmietol. Ako o jedinom chlapovi sa o ňom pri tom nehovorilo ako o zbabelcovi. Veru tak, nazvať Kata zbabelcom je naozaj... bláznovstvo.

Nejaká časť mňa si ale myslela, že nie je zlý. Teda nie úplne. Že je v ňom dobro. Potriasla som hlavou. Je to chladnokrvný vrah. Ten nie je schopný ničoho dobrého.

Musela som ho prebudiť, ale nechcela som sa ho dotknúť. Volala som naňho, ale spal ako zabitý.

"Albín, čo keby si mu podpálil trávu pod zadkom?" Nadhodila som nevinne, za čo som si vyslúžila pohoršený pohľad svojho draka.

"Tak ho zobuť nejako ty. Ja to vzdávam." Albín začal okolo Kata poletovať, ďobať doňho nosom a napokon sa uchýlil k niečomu radikálnejšiemu. Kusol ho do chrbta ruky. Málokto vie, že je to miesto v určitých bodoch naozaj citlivé. Kat sa prebral, zafučal a snažil sa Albína z ruky striasť. Ten ho napokon pustil. Kat bol celý prekvapený a pozeral sa striedavo na mňa a na Albína.

"Musíme ísť."

"To ste ma nemohli zobudiť nejako inak?"

"Snažili sme sa. Mohlo to byť horšie, ver mi." Kat si pošúchal boľavú ruku. Tieklo mu na nej trochu krvi.

"Natiahni ruku pred seba, tou ranou nahor. Albín ti tú ranu olíže. Ospravedlňuje sa tak a ešte k tomu, jeho sliny sú liečivé, takže sa ti to za okamih zahojí." Pozeral sa na mňa s nedôverou, ale napokon spravil čo som hovorila.

"Je to len malá rana."

"Áno, ale Albín si vyčíta, že to spravil až tak silno. Nechaj ho ti aspoň trošku pomôcť. Chápem, že to naozaj nič nie je a ani ošetrenie nepotrebuje, ale aj draky majú pocit viny." Povedala som to až moc jedovato.

Stále mi behalo po rozume, čo je tento človek zač. Albín mu ranu lízal dovtedy, kým sa mu nezacelila.

Išli sme k bránam Lonardu. Presne ako som čakala. Boli tam stráže. A vyzerali naozaj nevrlo.

"Kto ste?" Vyštekol na nás jeden.

"Sme pocestný, ktorý sa tu chcú pár dní zdržať a odpočinúť si." Odpovedala som. Jeden zo strážcov si nedôverčivo premeriaval Kata. Hlavne jeho zbrane.

"Môj muž je trochu viac starostlivý, než by mal. Išli sme okolo hory drakov a tak je viac vyzbrojený, než je nutné."

"Muž?"

"Sme manželia. Ideme s Korbu na svadobnú cestu, než sa nám narodí dieťa."

"Nemôžeme vás vpustiť dnu. Obíďte si celé mesto a choďte si kam chcete."

"To by ale trvalo pridlho a už sme na ceste niekoľko dní a ja si potrebujem odpočinúť."

"Tak si choďte ľahnúť na nejakú lúku, alebo čo."

"Vy to nepochopíte. Ja už som tehotná a ak budem ležať na zemi častejšie, než je nutné, môžem ochorieť a to by mohlo môjmu nenarodenému dieťatku ublížiť."

"To ma vôbec nezaují..."

"Nechaj ich prejsť." Ozval sa ten druhý, ktorý do tej doby mlčal.

"Čože? Nie! Idú z Korbu a keď sem príde nejaký Korbčan, znamená to pre našu krajinu len bitky a problémy.

"Je unavená a tehotná, keď prišli až sem, pustím ich ďalej." Prvý strážca začal šomrať a brblať. Druhý ku mne podišiel a potľapkal ma po pravej nohe, zatiaľ čo som sedela na koni.

"Moja žena zomrela pri pôrode nášho syna... Bola v tom čase chorá. Myslite prosím viac na svoje zdravie." Prekvapilo ma to.

Chcela som och obmäkčiť, ale toto som nečakala. Pozrel sa na Kata.

"Dávajte na ňu pozor. Takú krásnu ženu si musíte strážiť ako oko v hlave. Mohlo by sa jej niečo stať, alebo by jej mohol niekto ublížiť."

"Ale pán strážca. Som len tehotná, nie bezmocná."

Zasmial sa. "To isté hovorievala aj moja žena..." Jeho hlas znežnel.

"Určite na vás dáva z hora pozor." Povedala som mu. Presunul sa k zadku môjho koňa a popohnal ho.

"Tak choďte. Užite si to tu." Prešli sme popod hradby mesta a ocitli sa v Lonarde. Keď sme boli od strážnikov celkom ďaleko, Kat sa na mňa významne zahľadel.

"Čo to do pekla bolo?"

"Život ma niečo naučil. Keď sa na bolesti sťažuje muž, považujú ho za slabocha. Keď sa na bolesti sťažuje žena, stanú sa muži slabochmi." Uškrnula som sa a pridala.

Onemeného Kata som nechala za sebou.

Išli sme sa ubytovať do nejakého hostinca. Mali sme samostatne izby, no vedľa seba. Kat na tom trval. Nenamietala som.

Naša misia mohla začať.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tara Tara | Web | 24. prosince 2013 v 17:04 | Reagovat

Ame si opravdu umí poradit a kata nejspíš hodně zaskočila... určitě si to představil chudák :D a děkuji za kapču ;)

2 Ayumi Ayumi | E-mail | 24. prosince 2013 v 17:09 | Reagovat

Super kapitola aj s troškou humoru páčila sa mi len tak ďalej škoda že dnes už nebude žiadna ale rozhodne sa mám na čo tešiť nabudúce :P

3 Rea Rea | 25. prosince 2013 v 12:47 | Reagovat

Wow! Musím sa priznať, že som to čítala dnes prvýkrát a vôbec som nečakala, že ma to až tak veľmi zaujme. Práve som dočítala posledný zverejnený diel a neviem sa dočkať pokračovania. Musím ešte podotknúť, že ty si často písala, že tie prvé dieli boli nudné, ale vôbec neboli... Mne sa páčili a rozhodne zaujali! :D Som zvedavá ako to dopadne so Sebastianom :) Snáď sa mu nič zlé nestane...

4 Aki Aki | Web | 25. prosince 2013 v 19:15 | Reagovat

Potřebuju hned vědět jak to pokračuje... :D Tohle byla fakt dobrá část.. :D Moc se těším na pokračování.. :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama