Kapitola 11

24. prosince 2013 v 8:00 | Momo-chan |  Rozhodnutie

Poviedka bude dnes skôr vypĺňať proestor medzi prekladom, ale myslím, že to tak veľmi nevadí.
Minimálne trom z vás, čo ju čítate. Ďakujem vám za to :) A za vaše komentáre :)
Teraz, dnešný deň, by sme sa mali dostať cez tie nudné časti a prekonať konečne celý úvod do poviedky.
To znamená, že od zajtra už bude poviedka naozaj za niečo stáť :) Gratulujem tým, čo prišli až sem,
aj napriek nudnému začiatku :) Snažila som sa to ale momentmi v poviedke trochu zlepšiť.
Dosť už mojich rečí. Prajem pekné čítanie.

Vaša Momo-chan





Opäť ma predvolal kráľ, ale bolo to iné, ako keď ma volal kvôli drakom. Prišli po mňa dvaja ľudia.

Jeden mi priniesol správu. Druhý mi priviedol koňa a pomohol mi sa naňho pobaliť. Napokon prišiel aj tretí muž a priviezol ešte jedného koňa, na ktorom som mala ísť ja. Takže na jednom bol len náklad. Takto naložený chodia len cestovatelia.

Pochopila som, že ma teraz pošle kráľ omnoho ďalej, ako len do hôr.

Požiadal ma v liste, aby som so sebou Albína nebrala. Keď som tú časť Albínovi prečítala, protestoval.

Ako som ho poznala, tak by ma sledoval, letel by za mnou. Tak som tento kráľov pokyn nesplnila a rovno si ho zobrala zo sebou. Bol spokojnejší než zvyčajne, darebák malý. Láskyplne som ho pohladila. Kone boli nachystané. Nasadila som si plášť, stiahla si kapucňu do tváre a vyrazila k hradu, kde mi mal kráľ bez koruny podať správu o tom, kam pôjdem a čo tam budem robiť.

Predtým som sa ale mohla ešte rozlúčiť s deťmi. Nevedela som, na ako dlho idem preč, ale vedela som, že to bude minimálne mesiac. Povedala som Solomonovi, nech sa o deti postará i keď by to spravil aj bez toho. Poprial mi veľa šťastia a tak som vyrazila.

Hrad bol v meste na najvyššom mieste a bolo z neho vidieť aj ohradenie celej krajiny. Múry, ktoré nás delili od sveta a nebezpečenstva. Ale hrad mal napriek tomu aj vlastné múry, ktoré ho ochránili, keby múry okolo mesta padli.

Zosadla som z koňa a vydala sa ku komnatám kráľa. Zaklopala som a na vyzvanie vošla dnu.

"Vaša Výsosť?"

"Ametyst. Skôr ako začneme, dovoľ mi predstaviť ti kráľovského kata, Sebastiana Murdena." (Zaujímavosť - priezvisko Kata je odvodené od anglického slova Murder, čo znamená vrah)

Šok ma úplne zamrazil na mieste. "Kat?" Zašepkala som.

"Kvôli čomu je tu kat?" Mal na sebe červenú masku, ktorú si teraz dával dole. Odopínal si remienky vzadu na hlave a potom si ju stiahol. Mal blond vlasy, prekvapivo opálenú tvár, výraznejšie lícne kosti, plné pery a modré oči. Telo mal samý sval, ale to som zistila už vo chvíli, keď som doňho vrazila na chodbe.

"Už sme sa stretli." Prikývol, ale mlčal.

"Pane, chcete ma dať popraviť na odľahlom mieste?" Vedela som, že to tak nie je, myslela som to ako žart a kráľ to tak aj pochopil. Rozosmial sa. Zasmiala som sa tiež, keď som si všimla, ako sa pri mojej poznámke kat zatváril. Svojou tvárou ma presvedčil, že by to spraviť nechcel. Prekvapilo ma to a upokojilo. Kat možno naozaj nie je netvor, ale na takýto záver si ešte budem musieť pár vecí ujasniť.

"Chcem, aby ste sa spolu vydali do Lonardu. Pán Murden ti bude robiť strážcu. Nemôžem s tebou poslať veľkú skupinu ľudí, ktorý by ťa chránili, takže s tebou pošlem najviac kvalifikovaného človeka na hrade. Dostal priamy rozkaz zneškodniť kohokoľvek, kto by ťa ohrozil." Vyvalila som na kráľa bez koruny oči.

Kat? A bude mi robiť ochranku?

"Smiem proti tomu namiet..."

"Nie, nesmieš. Toto je priame rozhodnutie kráľa." Jeho hlas bol pevný a tak som sa stiahla.

"Rozumiem."

Kráľ vstal od stola a prešiel k oknu. "Na svojej poslednej výprave si zistila dôležitú informáciu. Kat o nej informovaný nebol ale ak to uznáš za vhodné, môžeš ho na svojej ceste zasvätiť. Potrebujem, aby si zistila, aký by na mier mali názor ľudia z Lonardu."

"Chystá sa vojna, pane?" Spýtal sa vykoľajený Kat.

"Vašou starosťou je len to, aby sa Ame vrátila v poriadku naspäť. To ostatné nechajte na ňu." Kráľ sa s ním bavil ako s prašivým psom i keď mu vykal. Prekvapilo ma to. Myslím, že aj on sa kata tak trochu bál. Ako všetci ľudia tu v meste. Vydržal svoj údel najdlhšie zo všetkých a zdalo sa, že ešte dlho vydrží.

"Asi sa ich nemám priamo spýtať, však?" Kráľ sa na mňa pousmial.

"Nie. Ale máš vzdelanie, tak ho v prípade potreby využi."

"Mám to zistiť u ľudí, alebo priamo u kráľovskej rodiny?"

"Najlepšie by bolo oboje."

"Rozumiem."

"Zostaňte tam tak dlho, kým si nebudeš svojím názorom istá. Potom sa vráťte."

"Ostatné krajiny preveriť netreba?"

"Lonard je najväčšou hrozbou. Ostatné štyri krajiny zvládnem, ale Lonard by bol veľkým problémom, keby moje rozhodnutie vyvolalo boj."

"Zistím, čo sa bude dať, Vaša výsosť."

"Nič menšie som nečakal."

"Naozaj je ale tá... ochrana nutná?"

"Áno. Rozhodol som sa tak, preto to prosím rešpektuj. Pán Murdon ťa určite ochráni." Kat prikývol. Nechal masku na stole kráľa a spoločne sme vyšli von. Vo dverách ma kráľ ešte zadržal.

"Daj si pozor na prsteň, Ametyst." Vedela som presne, čo tým chcel kráľ povedať. Kat by sa o Albínovi dozvedieť nemal. A možno ani o tom, o čo tu ide.

Musím najskôr zistiť jeho názor na drakov. Potom uvidím, ako veľmi mu môžem veriť.

A možno mi tým kráľ len vytkol, že som si Albína zobrala aj napriek jeho pokynu.



***



"Chystá sa vojna, pane?" Spýtal som sa s obavami kráľa. Uzemnil ma, že mi do toho nič nie je. Nepovedal to priamo tak, ale myslel si to. Mal som len chrániť Ametyst. Nemohol mi dať príkaz, ktorý by som splnil radšej.

"Asi sa ich nemám priamo spýtať, však?" Prerušila moje myšlienky svojou otázkou Ametyst. Nerozumel som veľmi tomu, o čom sa vlastne bavia. Chvíľu sa zhovárali a potom sa Ametyst spýtala niečo, z čoho ma bodlo pri srdci.

"Naozaj je ale tá... ochrana nutná?" Jasné, že ma pri sebe nechcela. Vedel som to, ale aj tak ma to zamrzelo.

Vyšli sme spoločne von z komnát kráľa. Rozhovor sa skončil a bol čas vyraziť. Kráľ nás ešte zadržal vo dverách. Teda Ametyst.

"Daj si pozor na prsteň, Ametyst."

Prsteň? Jediný prsteň čo Ametyst má, je ten drak! Kráľ o tom vie? Vie to, a nechal Ametyst žiť? Je to kráľ, samozrejme že vie, že má v meste draka. I keď len takého malého.

Následne som si uvedomil, prečo to kráľ povedal. Kvôli mne. Ametyst si má dať pozor, aby som na to počas cesty neprišiel.

Oni nevedia, že necítim k drakom nenávisť.

Možno si tým aspoň trochu Ametyst získam.

Dúfal som v to.

Vydali sme sa na cestu.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tara Tara | Web | 24. prosince 2013 v 8:11 | Reagovat

Jéé , tak kat bude dělat Ame stráž, to je milé :) těším se na jejich společnou cestu :D
děkují :)

2 Ayumi Ayumi | E-mail | 24. prosince 2013 v 11:53 | Reagovat

Jééj nič viac ma nemohlo potešiť na vianoce ako pokračovanie poviedky :) Táto kapitola bola skvelá aj keď len taká rozhovorová :D ale zaujala ma aj tak :) Veľmi sa teším na pokračovanie čo sa udeje počas cesty do Lonardu či v samotnom Lonarde ;) Nehorázne sa teším na pokračovanie :) :3

3 miku-a-asa miku-a-asa | Web | 24. prosince 2013 v 13:43 | Reagovat

Úžasná poviedka :3 tešíme sa na pokračovanie :)

4 Abnormal Abnormal | Web | 24. prosince 2013 v 23:08 | Reagovat

nice!nice!nice! very very very nice! veľmi moc sa teším na pokráčko! ako inokedy, Momo-chan, famózna kapitolka :3

5 Aki Aki | Web | 25. prosince 2013 v 18:39 | Reagovat

Úchvatná kapitolka.. :D Moc se ti povedla.. :D Mooc se těším na další části.. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama