Kapitola 5

30. listopadu 2013 v 9:04 | Momo-chan |  Rozhodnutie

Tak fajn, sľúbená časť :) Dneska už asi nič moc nepridám. Uvažujem len, že otvorím objednávky na signatúry.
No to asi až zajtra. Neviem ešte. Tiež neviem, či stále blbnú komentáre, takže neviem či by vám išlo objednávať.
Táto kapitola je taká informatívna. Skôr len taký rozhovor po kráľovom prehlásení, že má ísť za drakmi.
V tejto kapitole za nimi ale ešte nepôjde :) No aj tak dúfam, že sa vám bude dobre čítať.

Vaša Momo-chan




"Prepáčte, čože mám spraviť?!"

"Ametyst, si tu na to jediná kompetentná."

"Na rozhovor s drakmi?!"

"Pozri sa na Albína. Miluje ťa a rozumieš mu. Ty jediná tu drakom rozumieš. Nikto iný to nedokáže."

"Ho-hou. Prepáčte, ale to je nezmysel. Albín má 15 centimetrov, to je celkom niečo iné ako 10 metrový drak!!!" Veľmi som sa snažila nekričať, avšak práve to som robila. Kričala som a priamo na kráľa bez koruny. To ma mohlo vyjsť veľmi draho.

"Na tom nezáleží."

"Albín mi dokáže tak podpáliť vlasy a spáliť niekoľko chĺpkov. Dospelý a zdravý drak bi mi spálil mäso z kostí a myslím, že ani kosti by nezostali vo svojej forme a zmenili sa na prach. A to som ešte nespomenula tie ich meče v papuli, ktorým sa dá len z veľkou dávkou fantázie hovoriť zuby!"

"Mysli na blaho krajiny. Potrebujem, aby si zistila, či sú ochotný uzavrieť mier."

"Pane, pri všetkom drahom na tomto svete, draky predsa boje nevyhľadávajú. Nemusím sa s nimi stretnúť. Stačí, ak dáte priamy rozkaz o zákaze lovenia drakov a ubližovanie im."

"To ľudia nebudú tolerovať, kým nesľúbia draky, že nás nechajú naozaj na pokoji, keď im prestaneme dokazovať, že sme hrozba."

"My? Hrozbou? Pre draky? Vaše Veličenstvo... Keby na nás zaútočili všetky draky z hôr v rovnakej chvíli, nemali by sme najmenšiu šancu na výhru. Áno, niektorých by sme zabili a mnohých zranili, ale oni by vyhrali. To musíte vedieť rovnako dobre ako ja!"

"Upokoj sa, dieťa."

"Ja som celkom pokojná!" Povedala som a hlas mi nechtiac preskočil o jednu oktávu vyššie.

"Tak inak, Ametyst. Pýtam sa ťa, spravíš to, alebo nie?" Mohol mi to dať ako rozkaz a ja by som nemohla odmietnuť. Veľmi som si cenila, že sa ma spýtal. Že mi to položil ako otázku a nepostavil ma pred hotovú vec.

"Smiem sa na niečo spýtať skôr, než odpoviem?"

"Iste."

"Viete o mojom útulku pre deti a o Solomonovi. Keby ma draky zabili," kráľ sa prudko nadýchol a zatváril sa nesúhlasne no pokračovala som "postarali by ste sa o tie deti?"

"Koľko ich tam je?"

"14, pane."

"Naposledy, keď som sa na to spýtal, ich bolo 9."

"To bolo ale pred niekoľkými mesiacmi."

"Chápem." Odmlčal sa. "Áno. Keby ťa draky zabili, postaral by som sa o ne a rovnako tak aj o tvojho priateľa Solomona."

Sklopila som oči k zemi. Nechcela som kráľa sklamať, ale rozhodne som sa nechcela postaviť pred drakov a spýtať sa ich, čo by si mysleli o miery. Pozrela som sa na kráľa. Na človeka, ktorý ma chránil od môjho narodenia a uvedomila si, koľko to preňho znamená. Nežiadal by ma, keby to nepokladal za dôležité, to som vedela. Nemenilo to ale nič na fakte, že sa mi to nepáčilo.

Napriek tomu som ale odpovedala. "Dobre. Pôjdem za drakmi."

Kráľ vyzeral, že nevie, ako sa má vlastne tváriť. Šťastne, že som návrh prijala? Alebo sklamane, lebo to môže naozaj znamenať môj koniec? Napokon nasadil neutrálnu masku panovníka, ktorý si nedovolil ukázať emócie. Podal mi svoj zlatý prsteň s kráľovskou pečaťou.

"Dostane ťa za hradby mesta a späť bez toho, aby si musela odhaliť tvár. Zober si aj toto." Natiahol sa pod stôl a vytiahol odtiaľ balík. Rozbalil ho a ukázala sa tá najzvláštnejšia látka. Vyzerala ako voda, akoby sa naozaj pohybovala ako vlnky.

Priblížila som sa a dotkla sa jej. Bola studená, ale pod mojím dotykom sa okamžite zohriala.

"Čo je to?" Kráľ chytil okraj látky a vystrel ju do priestoru, akoby to bolo posteľné prádlo. V tom som si to uvedomila. Bol to plášť. Z hodvábu a so zlatým ornamentom. Na modrom hodvábe vyzerali zlaté nite ako odrazy slnka na vode.

Vyzeral nádherne a v tom mi ho kráľ nečakane prehodil cez plecia a na hlavu mi natiahol jej kapucňu. Ani som ju necítila.

"To ne..." Kráľ spravil osobné gesto, keď mi položil prst na pery, aby ma umlčal. Prekvapilo ma to skoro tak isto, ako ten plášť.

"Teraz ideš za hradby mesta na môj rozkaz. Ako môj veľvyslanec musíš aj nejako vyzerať. Ešte k tomu, ak budeš mať tento plášť, nikto si nebude myslieť, že ide naozaj o teba, Ametyst. I keď si známa ako tá v plášti, lepšie by bolo označenie tá v starom a chudobne vyzerajúcom plášti."

Zamračila som sa, i keď to kráľ nevidel, lebo som stále mala na hlave kapucňu. Odhadovala som, že mi kráľ momentálne vidí iba ústa a bradu. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla.

Ak sa vrátim s dobrou správou a kráľ prenesie rozhodnutie. Ľudia si začnú šepkať o tom, kto sa s drakmi bavil. Nie sú hlúpy. Budú vedieť, že to bola tá v tom drahom plášti od kráľa. I keď som jeho chránenkyňou, všetci vedia, že na seba žiadne drahé handry nenavlečiem, ani keby ma išli zodrať z kože a v šatách ma nikdy nikto ešte nevidel. Nikto, kto ma pozná preto nebude predpokladať, že ide o mňa. Preto som to napokon prijala.

Nie ako dar, ten plášť kráľovi potom vrátim, ale ako bezpečnostnú poistku.

"Videl ťa niekto, keď si sem išla?"

"Nie." Povedala som okamžite, ale potom sa zarazila. Videl ma Kat. Ten ale nikomu nepovie, že ma tu videl. S ním sa nikto nebaví. Všetci ho nenávidia a boja sa ho.

V tej chvíli ma zasiahla ľútosť ako už dávno nie. Nikoho nemá... Vôbec nikoho... Spomenula som si na strach v jeho očiach. Asi nikdy nezistím, čoho sa bál.

Z nejakého dôvodu sa mi Kat usadil v mysli a stále sa tam vracal. Ako vtedy, keď som ho videla prvý krát niekoho popraviť. Nedokázala som zabudnúť na ten jeho prázdny pohľad mŕtveho. Akoby sa v tej chvíli uzamkol do seba a nechal spraviť svoje ruky špinavú robotu. Možno to tak naozaj bolo.

Povzdychla som si. Myslela som na hlúposti. Teraz ma čaká dôležitý výlet. A je otázne, či sa vrátim živá, alebo pôjdu hľadať moje obhorené kosti.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ryuu L Ryuu L | Web | 30. listopadu 2013 v 10:46 | Reagovat

awwh dear :( prepáč mi, že som tu neni tak často, ale snažím sa aspoň čítať poviedku cez mobil :)... teraz sa stále naháňam tak nemám ani kedy TT___TT

táto poviedka je ale naozaj ohromná (+_+) akoby také nepriame pokračovanie nakazanej... teda.. aspoň ja si predstavujem také nejak podobné prostredie a všetko :D (asi nemám moc dobrú fantáziu v_v)....
zbožňujem takéto historicko-fantasy veci :) myslím, že každý si v tvojich poviedkach nájde to svoje ♥ ^_^

2 Tara Tara | Web | 30. listopadu 2013 v 16:02 | Reagovat

I když informativní kapitola jak říkáš, stejně se mi líbí:) jen u toho konce mi opět bylo líto Kata:(Jsem ráda, že si Ame uvědomila, že není tak zlý :)
+ Tak mě tak napadá, půjde kat s Ame k drakům? :) Dobře nechci to teď vědět :D jen taková teorie ^-^

3 Old Black Carp Old Black Carp | 30. listopadu 2013 v 19:29 | Reagovat

Ten začátek byl krutýýý :DDD Fakt božský!!

4 Ayumi Ayumi | E-mail | 30. listopadu 2013 v 20:35 | Reagovat

Super kapitola pomaličky to ide do hustých častí :) sa teším na tú časť keď pôjde k drakom :) fakt super :) Milujem tvoje poviedky :* .... Neviem sa dočkať pokračovania :P

5 Aki Aki | Web | 1. prosince 2013 v 0:41 | Reagovat

WOW... *_* Vážně se mi ta povídka líbí.. :D Mooooc se těším na pokračování.. :D

6 Abnormal Abnormal | Web | 2. prosince 2013 v 18:22 | Reagovat

je to super! veľmi sa teším na ďalší diel! výborné je to! ďakujem za tvoju snahu momo-chan!

7 Tanka Tanka | 19. května 2014 v 23:13 | Reagovat

Prve tri kapitoly boli skvele! Uzasne ako si to dokazala napisat z pohladu inych... A ani dalsie kapitoly ma nesklamali.... ???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama