Kapitola 2

19. listopadu 2013 v 10:40 | Momo-chan |  Rozhodnutie

Takže... sľubovala som vám ju, tak tu ju máte. Ešte stále je to len také zoznamovanie sa s postavamni.
Ak sa podarí, tak by večer, alebo zajtra mohla byť ďalšia kapča. Uvidím, či sa dostanem k PC.
Ďakujem za komentáre pri predošlej časti :) Veľmi ma potešili a povzbudili.
Prajem vám pekné čítanie.

Vaša Momo-chan




Dostala sa k hradu a pri bráne ju stráže už ani nezastavovali. Vedeli, že je Ametyst chránenkyňou kráľa a jej plášte už za ten čas dobre poznali. Rovnako ako jej chôdzu či beh.
Preto keď zbadali, že sa blíži k bráne už ani nezaujali svoj predpísaný obranný postoj, aby si overili kto ide do hradu. Ešte k tomu, bola jediným človekom, ktorý im vždy z hradu priniesol jedlo, keď išla zasa späť do mesta. Mali ju radi. Dokonca sa tešili na to, keď príde.
Stráž si musela niekedy overiť o koho ide a tak požadovali, aby ukázala tvár. Ametyst bola krásna a stráže či vojaci sa o nej rozprávali niekedy častejšie, než o kráľovnej.
Niekedy dokonca uvažovali, že by bola omnoho lepšia kráľovná, než ich kráľovná Sofia. To ale nikdy nahlas nepovedali. Ostatný by to mohli považovať za zradu a to by ich mohlo stáť život.
Keď sa ale objavil nejaký nováčik na stráži, kde boli vždy pri bráne šiesti, robili si z neho srandu a hovorili, že je Ametyst strašne škaredá a preto má vždy plášť. To býval vždy ich malý žart.
Nováčikovia sa preto vždy báli, keď mala Ametyst odhaliť kým je. Šok na tvárach nováčikov bol pre starých strážcov milou zábavkou, ktorú im po čase odobrila aj sama Ametyst pod podmienkou, že ju vykreslia čo najhoršie. Potom sa na šokovanej tvári mladých strážnikov zabávala aj ona sama.
Obľúbila si strážcov brány a mala rada ich humor i keď bol často krát nemiestny alebo nemravný.
Ametyst ale netušila, že má na hrade viac ako obdivovateľa. Jeden muž ju sledoval vždy, keď prišla do hradu. Sledoval ju však len z diaľky a nikdy nenabral odvahu, aby s ňou prehovoril. Prisahal si ale, že keby bola niekedy Ametyst v ohrození, ochráni ju aj vlastným životom.
On bol muž, ktorého sa všetci báli najviac. Je jedno či to boli ľudia na zámku, alebo z mesta. Aj on chodieval takmer vždy zahalený a jeho tvár takmer nikto nepoznal. Uňho bolo ale skrývanie tváre o niečom inom ako u Ametyst.
Ona to robila, lebo sa nechcela s ostatnými baviť a chcela byť nepozorovaná. Nechcela na seba priťahovať pozornosť.
On svoju tvár ukrýval, pretože vedel, že by sa ho všetci báli, keby vedeli s kým majú tú česť a i keď by tomu nikto neveril, aj on mal srdce a bilo len pre Ametyst. I keď si myslel, že sa to nikdy nedozvie. Bol totiž kráľovským katom. Najobávanejším zabijakom v meste, ktorého považovali za netvora bez duše. Nieto za človeka, ktorý by bol schopný lásky. Nie po tom, čo zabil desiatky ľudí, pred očami celého mesta.
Kat nemá právo na lásku.
Nezaslúži si ju a už vôbec nie od človeka, akým bola Ametyst. Takto mladý kat uvažoval. Kat, ktorého meno nikto nepoznal.
Ametyst teraz bežala do hradu po zvyšky jedla, ktoré potom dávala deťom. Nikomu na hrade to nevadilo, pretože im to bolo jedno. Zvyšky jedla sa totižto vyhadzovali do priekopy na kraji hradu. Vošla do hradu, prešla niekoľkými chodbami. Presunula sa do suterénu a namierila si to rovno do kuchyne.
"Ale, Ametyst. Už som si myslela, že sa neukážeš."
"Jackie, ako sa majú deti?"
"Ale dobre, dobre. A čo tvoje chúdence?" Spýtala sa staršia žena Ametyst.
"Darí sa nám." Odpovedala jej s úsmevom. Zobrala si jedlo vo vreci, ktoré už Jackie nachystala a vydala sa zasa preč, no zobrala ešte tri bochníky chleba a väčšie kusy syra pre strážcov brány.
Keď vychádzala z hlavných dverí hradu, takmer vrazila do samotného bývalého kráľa. Aj napriek ich dobrému vzťahu sa uklonila ako najhlbšie dokázala. Kráľ si ju premeriaval ale zostal ticho. Stáli tam do vtedy, kým sa Ametyst nenarovnala.
"Mám ti vynadať, dieťa?" Spýtal sa jej starý kráľ karhavo. Zamietavo zakrútila hlavou.
"Takže nie?"
"Nie, pane." Kráľ sa natiahol a chytil jej kraj kapucne. Pomaly jej ho dal dole a napokon sa nežne usmial.
"Hovorím ti to už od čias, čo si sa naučila chodiť. Ty sa mi klaňať nemusíš."
"Ale..."
"Chceš protirečiť starému mužovi?"
"Chcela som protirečiť jeho výsosti, starého muža tu nikde nevidím." Povedala Ametyst a naoko sa rozhliadla, akoby nejakého starca naozaj hľadala.
Kráľ sa rozosmial a bol to veľmi príjemný zvuk. Nerád si to priznával, ale mal Ametyst až príliš rád. Viac, než by si kedykoľvek dokázal ako muž a panovník priznať.
Položil jej dlaň na líce a jemne ju pohladil palcom. Ametyst sklonila zrak, ale usmievala sa.
Starý kráľ si pomyslel, že by bolo omnoho lepšie, keby prenechal trón práve Ametyst a nie Sofii, ktorá bola rozmaznaná a malicherná. Často krát si vyčítal svoje zlé rozhodnutia, ktoré spravil ešte pre narodením Ametyst. Nič z toho však už nemohol vziať späť a toto tvrdohlavé dievča čo pred ním stálo od neho neprijalo žiadne dary, okrem plášťov, ktoré nosila. A aj tie museli vyzerať obyčajne i keď by jej mohol dať ušiť plášť zo zlata. Stovky takých plášťov. Rozčuľovala ho jej tvrdohlavosť a naopak obdivoval, ako si vie stáť za svojim a že sa nedá nijako kúpiť.
Ametyst poznala cenu vlastného života.
Prirútili sa k nim stráže. Osobná stráž jeho veličenstva. Kráľ im dokázal uniknúť. To bola zasa jeho zábavka na staré kolená. Rozčuľovať svojich ochrancov. Tak sa zdalo, že každý tu mal niečo, čím sa zabával.
Ametyst zauvažovala, čo je jej zábavkou. Uvažovala nad tým celú cestu do útulku no na nič neprišla.

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tara Tara | Web | 19. listopadu 2013 v 12:21 | Reagovat

dekuji za dalsi kapitolu. i kdy je, jak pises, seznamovaci tak jsem se u ni i zasmála:-Dstrážci i starý král jsou vtipalci:-Da Ametyst taky:-D
kata je mi líto, měli to vzycky tak těžký:-(no kazdopadne mu fandím a jestli v příběhu bude vystupovat častěji tak mam dalsi oblíbenou postavu:-D tesim se na dalsi kapitolu:-)

2 Abnormal Abnormal | Web | 19. listopadu 2013 v 14:28 | Reagovat

super úžasné, už sa veľmi teším na ďalšie diely poviedky:) teším sa na bližšie info o katovi, ako postava ma zaujal :)

3 Ayumi Ayumi | E-mail | 19. listopadu 2013 v 19:12 | Reagovat

Super úžasná poviedka :) vyzerá to zaujímavo ale priznám sa neviem vyčítať čo bude v pokračovaní :D možno to bude kvôli tomu že je to len 2 kapitola alebo ešte tu nieje to podstatné :D ale vieš čo strašne ma to rožhavuje keď nemám ani potuchy čo bude ďalej :D :) Teším sa na pokračovanie ;)

4 Aki Aki | Web | 19. listopadu 2013 v 21:54 | Reagovat

WOW... :O Boží.. :D Jiný slov mě nenapadaj.. :D Vážně mě zajímá kdo je ten kat..
Nemůžu se dočkat dalšího dílu.. :D

5 Tulačka Tulačka | Web | 19. listopadu 2013 v 22:15 | Reagovat

Večer? Nebo zítra? Tak to teda vaúú. To píšeš velmi rychle. Mě to déle trvá :-) To je tedy obdivuhodné. Jen by mě zajímalo více detailů o samotné hrdince. A hlavně, kdybych se dozvěděla, proč je chráněnka krále :-) Jako postava mě zatím nejvíce zaujal kat. Docela bych chtěla vědět koho si měla jako vzor :D
Těším se na další část...

6 Ame Ame | E-mail | Web | 20. listopadu 2013 v 13:52 | Reagovat

Úžasné :3 Je to sice zatím jen seznámení, ale nedokážu si představit, že by to mohlo být ještě lepší :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama