23. Kapitola – Koniec

21. srpna 2013 v 7:42 | Momo-chan |  Nakazená

POSLEDNÝ DIEL!!! - venujem: Kirawe, Kitsune, Ame, Aki.
Ďakujem, že ste vydržali až sem :) Ďakujem všetkým za každý komentár.
Druhá séria nebuje ale ďalší článok by pre vás mohol byť náplasťou :D
Ak si zašeláte nejakú kapču z budúcnosti nejakej postavy, tak so mnou pekne vy... :D
Ja som taká, že keď niečo píšem, tak je to na strašne veľa strán a nekonečné.
Tu som to chcela preto max. na 25-30 kapčí. Preto sú posledné kapitoly tak od veci.
Pretože sama by som najradšej postupne pokračovala, ale pri tom ako sa mi v v poslednom čase darí...
Nemohla by som si to dovoliť, takže ju ukončujem, skôr než by ste museli mesiac čakať na nový diel.
Želám vám teda pekné čítanie. Užite si poslednú kapitolu. Poviedka mi vyšla na 95 strán :D
Definícia poviedky = 3-30 strán, čo je viac sa považuje za novelu :D
No nič, končím, som nejaká ukecaná :D

Vaša Momo-chan




Deti zeme - Elfovia - Víly
Démoni noci - Upíry - Zombie
Poslovia mesiaca - Vlkolaci - Transformátory
Učenci slnka - Čarodejnice - Obdarení
Pôvodní - Nakazení - Ľudia


Rafael mal ako svoj výstupný vlkolačí test poraziť profesora Woclowa v aréne. Koloseum bolo narvané študentmi, lebo sa na to mnohý tešili.
Bola som zvedavá. Keď nikto iný, tak ho vytrieska aspoň profesor za to, že odo mňa zdrhol. Pretože bol dlho preč, bol teraz v rovnakom ročníku ako ja. Možno by som ešte mala dodať, že aj z mojich priateľov už boli oficiálne bytosti. Stela sa zmenila na elfku a Naomi na vílu. Faith sa zmenila na vlkolaka, čo som nečakala, ale podporila. No a Veron sa stala čarodejnicou rovnako ako ja.
Na Ronnie padalo kopec žartov, lebo sa u nej neprejavilo nadanie na nič iné než na to, ako byť najväčšou kravou na škole.
O Scarlet a Gabrielovi, či Loviusovi už dávno nikto nepočul a ani nikoho nezaujímali, takže u nás zapadli do zabudnutia. Zo školy odišli tak rýchlo, ako sa dalo. Naomi vyzerá od tej doby pokojnejšie.
"Začnite boj!" Ozval sa hlas riaditeľky z okolitých reproduktorov. Začali sa mlátiť. Ak si pozriete na nejakej stránke video wrestlingu, alebo nejakých ešte horších zápasov tak s týmto sa to dalo porovnať len okrajovo.
Áno, chvaty boli naozaj podobné, lenže ak vás niekto udrie pri boji do boku, spôsobí vám tak len tupú, nepríjemnú bolesť. Keď dostanete takú istú ranu od vlkolaka v jeho plnej sile, tak ako bojovali oni dvaja, ocitli by ste sa na hrane života a smrti, pretože mocný úder vlkolaka je ako lavína. Naberá na sile.
Ak by vás zasiahol do boku, nielen že by vám zlomil pod tým tlakom najnižšie položené rebrá, ale rozdrvil by vám aj orgány, ktoré by zasiahol. Preto sa vlkolaci tak rýchlo hojili. Aby pri takomto boji nezomreli, ale zrovnali si sily.
Aj keď som chcela, aby profesor Rafaela zbil, veľmi som mu vtedy fandila. Precenila som ho.
Rafael na to išiel tvrdo a bolo evidentné, že aj keď sa profesor snažil, Rafael ho mocou už prevyšoval. Keďže som si toto uvedomila ja, museli si to uvedomiť viacerí a len toto poznanie by stačilo k tomu, aby v tejto skúške uspel. Aj keby teraz prehral, všetci videli, že profesorovi stačil a to je podmienkou absolvovania.
Ja som takto bojovala s riaditeľkou a bolo to prekvapivo veľmi jednoduché. Ona ma síce trénovala na začiatku, ale potom sa do môjho trénovania pustila mama a Errai. Občas som zasiahla aj ich dve a to sú najmocnejšie.
Riaditeľka sa oproti nim zdala zrazu veľmi slabá. A to som si myslela, že na našom prvom tréningu umriem. Pripadalo mi, že je všemocná a že ja som len odpad, čo nič nevie.
Krásne som na tom videla, ako veľmi som sa zlepšila za posledný rok a pol. Všetci sme vďaka tréningu mojej rodiny najmocnejších prevyšovali nie len študentov, ale aj profesorov. Stále som sa ale mala čo učiť.
Rafael a profesor bojovali bez sečných a strelných zbraní, takže to po chvíli začala byť nuda. Len sa tam pretláčali, sem tam udreli a zasa pretláčali, aby zistili, kto z nich je väčší alfa.
Oprela som sa o sedadlo zarovno so Stenou, Veron, Faith a Naomi.
"Nuda."
"Hm." Prisvedčili mi. Všetci vyzerali sklamane. Po pol hodine dokonca niektorý odchádzali a o hodinu sme tam boli len mi a riaditeľka. Fakt... Doťahovali sa ako malý chalani a ani jeden nechcel ustúpiť. Povzdychla som si.
"Takto tu budeme do rána." Povedala som babám. Zasa prikývli.
"Nemôžete to vyhlásiť za remízu?"
"To by sa od seba museli odtrhnúť na dlhšiu dobu." Kričali sme na seba s riaditeľkou takmer cez celé koloseum.
Pozrela som sa dole na chalanov, ktorý stáli oproti sebe tlačiac si na ramená v snahe zatlačiť toho druhého dozadu.
Pretočila som očami a sústredila sa. Predstavila som si medzi nimi štít a potom som tleskla.
Predstavte si, že sedíte v aute, ktoré ma stiahnuté okienka a keď ich zatvárate z dverí sa zdvihne sklo na okne. Presne tak to vyzeralo v aréne. Medzi nimi sa zo zeme zdvihla stena, pripomínajúca sklo a chce nechce ich od seba odtrhlo.
Najskôr zazreli na riaditeľku, ale tá ukázala na mňa.
"Haló? Všetci to už vzdali. Čo keby ste si z nich zobrali príklad? Dávno som sa tak nenudila. Sklamali ste asi všetkých, čo sa dnes prišli pozrieť. Čakali krv a lietajúce orgány a namiesto toho mali akýsi gay tanec." Po mojich posledných slovách baby vybuchli v smiech, postavili sa a dali sa na odchod.
Obaja vlkolaci na mňa zavrčali, ale riaditeľka mi ukázala zdvihnutý palec. Tak sme išli von. Tam som sa s nimi stretla. Štít som spravila tak, aby sa postupne doslova vyparil. Premenil sa na paru a zmizol.
"Si zlá." Povedal mi Rafael a už ma objímal.
"Gratulujem. Práve si oficiálne vlkolak." Ozvala sa za mnou riaditeľka. Ben Woclow prikývol, i keď vyzeral naozaj neochotne. Dala som mu dlhý bozk. Keď som sa odtiahla, všimla som si, že ma už nedrží Rafael, ale Raf. Pobozkal ma nežne na špičku nosa a usmial sa. Pritúlil si ma k sebe a opäť som mala pocit, akoby ma už nikdy nechcel pustiť. Je taký od doby, čo sa vrátili. Myslím, že som nechýbala len Rafaelovi.
Objala som ho a keď som mu zašepkala, že ho milujem, začal sa mi trieť lícom o vrch hlavy a kvalitne mi tým strapatil vlasy.
Od tej doby sa všetko akosi spomalilo.
Opustili sme školu a boli sme pripravený na život tam vonku. Najmocnejší nám s Rafaelom darovali malý ostrov, ktorý bol vedľa toho ich obrovského. Normálne by mi vadilo dostať drahý dar, ale na tom ostrove aj tak nikto nežil. Preto sme tam vybudovali náš domov. Nie len pre mňa a Rafaela ale aj pre ostatných našich priateľov.
Ostrov sa stal naším útočiskom a taktiež ochranou pred vrahmi, ktorý by mohli ísť po krku princeznej, jej druha a priateľov.
Bolo celkom vtipné, keď sme na lodi prevážali Grora a zastavila nás pobrežná stráž. Keď zbadali na palube jachty grizlyho, tigra, mačku, zajaca, činčilu a skrátka všetkých našich spojencov, jeden zo strážnikov takmer skolaboval a prepadol cez loď.
Báli sa, že sme vykradli nejakú zoo, ale nemali odvahu nás zadržať, pretože netušili, čo by do tej doby robili s tými zvieratami.
Na ostrove sme často bojovali medzi sebou. Proti mne museli bojovať štyria naraz a po nejakej dobe som ich už zvládala všetkých. Neboli mi súperom a tak som sa začala trénovať sama.
Ako?
Na začiatku som mala problém obaliť do svojho štítu strom... Teraz som sa snažila obaliť do štítu celý ostrov. Takýto kúsok mi trval takmer päť rokov.
Medzi tým sa narodilo dieťa Stele a Raizenovi a aj Veron a Victorovi. Ja som mala tiež deti. Áno, nie jedno, ale viac.
Najskôr sa mi podarili dvojčatá, chlapci a hneď o rok na to dievčatko.
Jeremy, Damian a Haylee.
Narodili sa len rok po príchode na ostrov.
Stela mala syna a dali mu meno Elton. Robili sme si z nich preto srandu. Vraj - či to bude spevák a tak.
Veron mala zase dve dcéry. Jedna mala dva roky a druhá tri. Často sme sa bavili, že by bolo super, ak by sa dali naše deti dokopy.
Faith a Naomi často dumali nad tým, že by sa vrátili do sveta a ulovili si tam tiež nejakých chlapov. Podporili sme túto ich teóriu, ale nejako sa k odchodu z ostrova nedokopali. Zostali tam preto s nami. Aspoň zatiaľ.
Zabudla som spomenúť, že Faith a Dante sa rozišli. Iskra medzi nimi skrátka vyhasla a Faith nám pripomenula to, čo povedala na našej prvej vyučovacej hodine. Že nemá moc rada čarodejov. Nevyzerala ale sklamane ani smutne. Práve naopak. Rozišli sa v dobrom a zostali priatelia.
Bola som najšťastnejší človek na svete.
Konečne som mala to, po čom som celý život túžila. Rodinu a priateľov.
Keď som pri táboráku sedela v Rafaelovom náručí, počúvala oceán a pukot ohňa a dívala sa na hviezdy, pomyslela som si, že nič nemôže byť lepšie.
Nevedeli sme moc o okolitom svete.
Nevedeli sme, či sa na nás niečo nechystá. Niečo temné...
Žili sme prítomnosťou.
Mnohý si mysleli, že vyzvem najmocnejších na boj, no nespravím to a ani sa na to nechystám.
Moju rodinu by potom stretlo prekliatie najmocnejších a už by som viac nemohla mať deti, ak by som boj vyhrala.
Najmocnejší moje rozhodnutie akceptovali a chápali. Trom vnúčatkám sa potešili viac, než som čakala.
Myslím, že môj príbeh sa na tomto mieste skončí.
Pozrela som sa na svoje tri spiace deti.
To oni sú budúcnosť. No možno som pozabudla, že teraz už nestarnem... Možno ma ešte niečo čaká...
"Mračíš sa." Povedal mi Rafael.
"Ako vieš? Si ku mne chrbtom." Zasmial sa a pritiahol si ma bližšie.
"Trápi ťa niečo?"
"Napadlo ma, že toto je náš šťastný koniec. No uvedomila som si, že nezomrieme na starobu, že sme v tomto ohľade nesmrteľný. Myslím, že náš príbeh celkom neskončil. Aspoň nie úplne." Rafael bol potichu a napokon prikývol.
"Toto ešte nie je koniec..."
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kirawa Kirawa | Web | 21. srpna 2013 v 9:30 | Reagovat

tomu sa hovorí fakt rýchlo ukončená poviedka .... ale ako chápem tvoje rozhodnutie :D a  s úplným koncom tejto kapitoly si to zachránila :D viem, že si povedala, že druhá séria nebude :D ale možno, možno sa nakoniec pre ňu rozhodneš ak ťa napadne super nápad :D fakt som mala túto poviedku rada :D je mi ľúto, že nebola dlhšie T-T

2 Dalka Dalka | 21. srpna 2013 v 10:48 | Reagovat

Tato poviedka bola proste aozaj uzasna :) skoda ze skoncila.. vazne super posledny ale rychly-priliz rychly koniec... :) ale Dakujem ze si tuto poviedku pisala :)

3 Ame Ame | E-mail | Web | 21. srpna 2013 v 11:35 | Reagovat

rgAIOJRODE!
Eh, já nevím, co napsat. Vážně ne O.O Na poslední větu zírám jako štěně, kterému jsi sebrala míček O.O
Tento konec byl vážně trochu uspěchaný, ale chápu tvé důvody. Jinak Raizen a Stela mají syna? Wut?! To je pro mě celkem šok... ale jsem za ně ráda ;D
Je dobré, že má Rose hezký konec, jen mi přijde možná až příliš hezký :-P Ale ne, ona si to zaslouží ;)
Těším se na další tvou povídku a velice ti DĚKUJI za tuhle :D

4 Aki Aki | Web | 21. srpna 2013 v 15:12 | Reagovat

Hezký  malý ostrůvek... :3 Jako na Havaji.. xD To musí bejt hezký místo.. :D ... Dobře to dopadlo.. :D Tahle povídka hrozně rychle utekla... :( Moc ze ni děkuju.. :D

5 Kitsune Kitsune | E-mail | 21. srpna 2013 v 20:47 | Reagovat

Děkuji za věnování i poslední kapitoly. :-D
Rose dobře ukončila ten jejich souboj, kdyby to neudělala, tak by se tam možná přetlačovali ještě o Vánoce. :D
Představa, jak je staví pobřežní stráž mi přivodila výbuch smíchu. :-D
A mít vlastní ostrůvek musí být fajn, jen aby z toho pak neměli ponorkovou nemoc. :D
Úžasná povídka, teda novela, to byla, škoda, že utekla tak rychle. Děkuji za napsání téhle skvělé novely. :D Už se těším na další povídky a speciály k téhleté. :-D

6 Ayumi Ayumi | E-mail | 22. srpna 2013 v 0:14 | Reagovat

Krásne zakončenie príbehu a aj pekné deti majú krásny život na ostrove čo dodať škoda že pokračovanie nebude ... dúfam že bude ďalšie skvelá poviedka ako táto odviedla si skvelú prácu a ja som ti za to vďačná :P

7 Tara Tara | Web | 25. srpna 2013 v 11:14 | Reagovat

Co mám na tohle napsat? ten konec? tohle se nedělá :D  Doufám že teda ty speciály budou, protože toto x)
Vlastní ostrov musí být fajn :) a jsem ráda že mají děti :)
A jak bych celkově zhodnotila povídku? Byla pěkná plná zvratů a velice čtivá :) jen ten konec se mi zdálo takový uspěchaný ale ten důvod chápu :)
Ale doufám že budeě psát teda nějakou další povídku :)

8 shinigami shinigami | 3. listopadu 2013 v 16:26 | Reagovat

FuFuFuFu, úplne skvelé. Celá poviedka je dokonalá a bodaj by bola druhá séria! Bože, Momo, ty by si mala vydať knihu! V kníhkupectvách by to bol BESTSELLER! Absolútne skvelá,famózna a dokonalá poviedka! Len tak ďalej!  a teším sa na ďalšie tvoje projekty. Či to budú preklady, poviedky či iné umelecké skvosty vytvorené na počítači (ktoré totálne obdivujem vzhľadom na to že som v počítačoch nemožná 8-)) veľmi sa teším.

9 Aira-chan Aira-chan | 2. května 2014 v 23:08 | Reagovat

Tak teda povidka Nakazena byla super. Ale neda se to vyjadřit slovy. Možná, takovej ostrůvej u Jamajky nebo Karibik by za to stál,.......ale tolik peněz nemám xD :-D By.o by velice dobré pokračování, kde by vystupovali jejich děti, ale i oni, protože si nedokážu bez nich představit pokračování :-D

10 Tanka Tanka | 19. května 2014 v 21:56 | Reagovat

Uzasna poviedka... Nenudila som sa ani pri jednej kapitole..... :-D

11 Kimiko Kimiko | Web | 13. března 2015 v 18:28 | Reagovat

Nakazená dostáva 10/10. Poviedku som zhtla behom dňa a pol. Musím povedať že sa ti naozaj podarila, a bola napísaná naozaj krásne a hlavne sa veľmi dobre čítala. :-D Len tak ďalej :-D

12 baska5001 baska5001 | E-mail | 1. října 2015 v 21:14 | Reagovat

Tá poviedka bola roste úúúžasnaaaa a ešte aj tie obrázky postáv do bolo fakt niečo maš užasný talent :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama