18. Kapitola – Odhalené tajomstvo

11. srpna 2013 v 7:27 | Momo-chan |  Nakazená

Ta dá - A už len 5 kapčí :D ten koniec som tak zabila, že sa vám musím ospravedlniť už tu.
Myslím, také posledné dve tri kapitoly :D :D No nič... Bude tu oficiálny boj v aréne.
To znamená, že bojový úbor, ktorý baby majú si pozrite už teraz a →Tu
Kapitolu venujem... Kitsune a Tare :)
Prajem pekné čítanie.

Vaša Momo-chan




Deti zeme - Elfovia - Víly
Démoni noci - Upíry - Zombie
Poslovia mesiaca - Vlkolaci - Transformátory
Učenci slnka - Čarodejnice - Obdarení
Pôvodní - Nakazení - Ľudia


Stáli sme oproti sebe. Na toto som sa pripravovala celý ten čas. Myslela som si, že som pripravená už pri našom druhom boji, ale porazila ma na celej čiare. Teraz jej to vrátim.
Študenti v koloseu burácali a prekvapilo ma, koľko z nich fandilo mne. Bola to viac ako polovica.
"Tak začneme s touto šou!!!" Zvolala som a vyzliekla si svoj vyťahaný sveter, pod ktorým som mala svoj bojový úbor, čo mi dala riaditeľka v prvý deň školy. Znamenie a hlavne stopa boli jasne a zreteľne vidieť.
Všetkých to šokovalo a nastalo až desivé ticho, no potom sa diváci zbláznili. Jačali, pískali a výskali a zrazu ma povzbudzovalo ešte viac ľudí.
Ich hlasy ale utíchali. Nie preto, že by sa stíšili, ale preto, lebo svoju pozornosť som začala sústrediť iba na Scarlet. Napokon som ich jakot z hlavy celkom dostala a už tam pre mňa nebol nikto, len ona.
"To nie je možné." Nepočula som ju, ale tie slová sa jej dali celkom jednoducho prečítať z pohybu pier. Tento krát som sa povýšenecky usmiala ja.
"Tak dlho som na toto čakala. Poď!" Scarlet naštvane zrevala a začal sa boj. Prekvapilo ma, aké jednoduché bolo bojovať s ňou.
Bola slabá... ako je to možné?
Nebojovala plnou silou?
Považovali ju za jednu z najsilnejších tretiačok na škole. Prečo ma šetrila, keď ma chcela tak rozdrviť? Túžila po tom. Videla som jej to na tvári. V očiach... tak prečo ma šetrila?
Poznanie ma rozosmialo. Všetkých naokolo presvedčila, že je mocná, ale to nebola pravda! Prvý krát ma porazila, pretože som nemala žiadne skúsenosti a ani moc a ona už mala tréning. Druhý krát ma porazila, lebo bola v presile. Ale teraz, keď som bola vytrénovaná ja, mi nestačila. A nemala za sebou ani svoju bandu, ktorá by jej pridávala dojem moci.
Veď som bola v skutočnosti slabá!
Viem, že by výzvu neprijala, keby si nebola istá tým, že je mocnejšia ako ja. Že sa jej budem báť. Tento krát sa precenila ona. Pretože ja som trénovala tak tvrdo, až zo mňa tiekla krv namiesto potu.
A všetko pre to, aby som zistila, že je slaboch? Že jej moc spočíva v psychickej sile a nie fyzickej? Nie, nebolo to zbytočné... určite prídu silnejší ako ona a ja budem musieť byť ešte silnejšia, aby som bola schopná chrániť tých čo milujem.
Vyzerala celá bez seba. Dokázala ma zasiahnuť, ale nič mi to nespravilo, pretože som sa naučila obaliť sa do svojho štítu s spraviť ho neviditeľným. Už nebol slabý a nemal ani jedno voľné miesto, takže ma obaľoval úplne celú.
Scarlet sa ale odmietala vzdať a po pár minútach mi začala pripomínať blázna. Dychčala, neovládala sa a bola úplne vyčerpaná. Ja som nezaútočila ani raz.
Moja špecialita je obrana a na tú som sa sústredila. A keďže bol môj štít silnejší, než jej útoky, mala som prevahu, pretože zatiaľ čo ja som tam znudene postávala, ona robila všetko preto, aby ma zabila. Preto sa veľmi skoro vyčerpala.
No a vždy keď som sa na ňu škodoradostne usmiala, dostala hysterický záchvat, čo ma fakt bavilo sledovať.
Začala sa krčiť, čo znamenalo, že už pomaly siahala na dno svojich síl a tak sa rozhodla zaútočiť všetkým čo má. Vyčarovala si pred sebou na zemi silové gule. Rôzne. Niektorých sfarbenie mi ani nič nehovorilo. Mala ich tam aspoň pätnásť a po ich vyčarovaní vyzerala, že omdlie.
Ustála to.
Zdvihla pred sebou ruky a gule vyleteli do vzduchu. Prepadol ma strach. Napla som všetky sily čo som mala a čo mi zostali, pretože aj ja som bola vyčerpaná. Aj štít si berie svoju daň. A tak sme do toho dali obe všetko.
Jej posledný útok.
Hodila ich po mne. Niektoré vybuchli skôr, iné až po náraze o zem, alebo keď sa o mňa obtreli. Nastali opakované rany...
V aréne sa z tých výbuchov zdvihol prach a zmiešal sa s dymom. Nič som nevidela, no uvedomila som si, že môj štít praskol. Ak by teraz buchla ešte nejaká guľa, hnusne by ma zranila. Stála som tam tak, ako pred tým a čakala. Nič som cez dymovú clonu nevidela.
Zadržala som dych, aby som sa nenadýchla tých výparov, pretože som mala silný dojem, že by mohli byť niektoré otrávené.
Vietor začal dym a prach odnášať preč. V aréne zavládlo opäť hrobové ticho. Keď bol dym preč, všimla som si, že Scarlet leží na zemi v bezvedomí. Stačil by jej už len jeden útok a dostala by ma, ak by som sa neuhla.
Ja som tam stála vzpriamene a dívala sa na ňu z vrchu. Stočila som svoj pohľad k nebesám a šťastne sa rozosmiala.
Potom sa diváci zbláznili. Nikdy som nepočula toľko kriku.
"Koniec boja!" Ozvala sa riaditeľka do zosilneného mikrofónu. Usmiali sme sa na seba. Prikývla som a ona porozumela. Na niečom sme sa jedného dňa v lese dohodli.
"Študenti, mám tú česť predstaviť vám Princeznú! Priameho potomka najmocnejšieho!!!" Zvolala a šialený hukot sa ešte znásobil. Tajomstvo bolo vonku a práve vo chvíli, kedy som si vyslúžila najväčší rešpekt.
Scarlet sa dokázala prevaliť na chrbát. Naklonila som sa nad ňu. "Už nikdy Naomi neublížiš. Tak znela dohoda." Povedala som nahlas a jasne.
Natiahla ku mne zoslabnutú ruku a z prstov jej vyletelo niekoľko iskier. Potom zasa omdlela. Pribehli k nám profesori a pán Woclow na mňa prekvapene a zároveň obdivne zapískal.
"Pekná práca, maličká." Keď okolo mňa prešiel, postrapatil mi vlasy. Zodvihol Scarlet zo zeme a pozrel sa na divákov. "Neschopná ďalšieho boja! Rosemary Renaldy je víťaz!" Zreval mohutným hlasom, aby dav prehlušil.
Dav začal skandovať moje meno. "Ro-se-ma-ry!!! Ro-se-ma-ry!!!" Len okrajovo to znelo ako moje meno.
Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Je po tom. Je po všetkom. Naomi je v bezpečí. Bola som vyčerpaná. Scarlet bola slabšia, než som si myslela, ale stále to bola tretiačka, ktorá mala viac skúseností. Dala mi riadne do tela i keď som sa pohla len minimálne. Otočila som sa a išla z kolosea von.
Dokázala si to.
Pochyboval si o mne?
Ani náhodou. Čakal som, že to ale spravíš s väčšou gráciou.
Teoreticky sa odrovnala sama, myslím že viac som ju ponížiť nemohla.
To bude asi pravda. Gror sa mi zase stiahol z myšlienok ale ukázal mi, ako veľmi je na mňa hrdý. Zaštípali ma z toho slzy v očiach.
Plačeš? Ozval sa ešte.
"To je len prach..." Zašomrala som, no dobre som vedela, že pravdu pozná.
"Rose?!" Prirútila sa ku mne moja banda. Naomi sa mi hodila do náručia.
"Ty si to dokázala!" Povedala mi so smiechom. Pozrela som sa na ostatných.
"Prepáčte, že som vám o ničom nepovedala. O tom, že som Princezná a ani o tom, že som už čarodejnica. Každému z vás som tajila niečo, ale naozaj som chcela zabrániť tomu, aby sa to roznieslo, pretože potom by výzvu neprijala."
"Neverila si nám?"
"A vy ste mi verili, že ju porazím?" Oplatila som Veron otázku.
"Nie..." Odpovedala úprimne.
"A práve o to išlo. Keby ste mi verili..."
"Tak by mohla niečo šípiť."
"Šípiť? To sa ešte používa?" Spýtala sa Faith Stely.
"Čo ja viem. Nespomenula som si na slovo tušiť."
"Neverila si nám." Zopakovala opäť Veron.
"Verila. No vedela som aj to, že by ste sa o tom mohli rozprávať medzi sebou a práve to bol kameň úrazu. Mohol by vás ktokoľvek počuť." Takéto vysvetlenie Veron stačilo.
"Každú noc som chodila trénovať svoju silu do lesa. Trénovala som, aby som mohla toto dokázať. Prezradiť to, kým som a chrániť vás. Viem, že raz budete všetci dosť silný na to, aby ste sa ubránili. Keď sa premeníte. Ale zatiaľ, do tej doby, mi dovoľte, byť vaším štítom. Budem trénovať ďalej. Som potomok najmocnejších a to znamená, že odo mňa budú teraz ľudia niečo čakať. Silu a moc. Mojím cieľom bude teraz ešte ťažší tréning, pretože mojím ďalším cieľom bude nakopať riť svojej matke, alebo otcovi. Neviem, kto z najmocnejších je môj rodič. Predpokladáme to ale na Princa."
"My?"
"Ja a Gror. Je mi ľúto, že som vám to nepovedala, ale takto to bolo najlepšie."
"Takže princezná, hej? To by som nikdy nepovedala. Preto je tvoja stopa taká... neskutočná? Kam ti až siaha?"
"Na stehná. Nižšie už nie."
"No teda." Povedala uznanlivo Stela. Pozrela som sa na ňu.
"Stala som sa tým, čím som chcela. Čarodejnicou. Tebe želám to isté." Usmiala sa a objala ma.
Otočila som sa na Rafaela, ktorý stál ďalej a nespustil zo mňa oči. "Rafael?" Podišiel ku mne a chcel mi vraziť. Uhla som sa a šokovane vydýchla. Opäť zaútočil a jeho rýchlosť bola vyššia každou sekundou. Dokázala som sa mu vždy uhnúť, no šokoval ma.
Bol by schopný ma udrieť?
Musela som to vedieť a tak som sa prestala uhýbať. Zastavil sa dva milimetre od mojej tváre. Pozerali sme si priamo do očí. Potom ma chytil za krkom a pritiahol si ma k sebe. Tuho ma objal.
"Naozaj si mocná. Ako je možné, že som si nič nevšimol!? Ako je možné, že som nezbadal tvoju snahu byť silnejšou?! Ako je možné, že som..." Pobozkala som ho.
"Ženy musia mať svoje tajomstvá."
"Ako to, že si taká rýchla?"
"Za to môžem ja, pán Konwick." Ozval sa za mnou známy hlas.
"Pán profesor!" Prišiel k nám.
"Slušné." Kývol mi. "Ale nie dosť. Náš tréning bude pokračovať, Princezná." Potom odišiel.
"Kira? Trénoval ťa Kira?!"
"Je to jedno z tajomstiev, tak to nemusíš kričať." Napomenula som ho.
"Trénoval ťa upír a ja som ani nevedel, že niekam v noci chodíš!" Povedal mi s výčitkou.
"Nedovolím ti s ním viac trénovať." Povedal mi rázne.
"O tom ale ty nerozhoduješ."
"Rose..." Povedal výstražne.
"Som Princezná, Rafael. Musíš vedieť ešte lepšie ako ja, čo to pre mňa znamená. Musím byť mocná, ako môj titul, ak nie mocnejšia. A s tým mi môže pomôcť jedine človek, ktorý sa s nimi utkal. Vieš to."
V očiach mu blčal hnev, no napokon to vzdal. "Ale nesúhlasím s tým."
"To je mi jasné." Zase sme sa pobozkali.
"Už predo mnou nikdy nič netaj." Povedal mi potichu.
"Ani pred nami." Dodali baby.
Usmiala som sa. "Dohodnuté."
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ayumi Ayumi | E-mail | 11. srpna 2013 v 8:24 | Reagovat

Neskutočne perfektná kapitola a to Xenine oblečenie si zabila :D ale ako som sa zamyslela pasuje to na nich :D čakala som viac od Rose ale nevadí aj takto to bolo skvelé poukazovalo to na jej obranu :) Scarlet dostala čo si zaslúžila ... ešte stále mam z tej kapitoly šok ... :D a Rafael nám začal žiarliť juuj ešte lepšie :D a to už len 5 kapitoly? :( hm... no nič dúfam že budu vynikajúce plné vzrušenia .... dneska asi zo mňa to napätie nevyjde ....  prečítala som si kapitolu a ešte stále nevyšlo .. :D

2 Tara Tara | Web | 11. srpna 2013 v 10:45 | Reagovat

Chvilku nejsem u pc a hned mám co číst :)
V první řadě ti moc děkuju za věnování, hrozně mě potěšilo :)
A myslíš vážně, že už zbývá jen pět kapitol? fňuk.
A oblečení na souboj je opravdu zajmavé :D
Rose se moc neukázala jak bojuje, ale zase jsi hezky ukázala její obranu a že je opravdu silná.:) Scarlet se hezky ztrapnila, jen útočila a nic Rose neudělala :D a to je třeťačka :D zasloužila si to :)
Raf mě docela překvapil, že na Rose začal útočit, ale musel si to ověřit že :D chodí s princeznou x)
Už se těším jak bude Kira Rose dál trénovat.
Jen co Dante? ten jí asi moc radit nemůže co?
Těšíms e na další kapitolu :)

3 Kirawa Kirawa | Web | 11. srpna 2013 v 17:28 | Reagovat

kapitola super.... je fakt smola, že už len 5 kapitol do konca - dobre rýchlo to ubehlo :D a čo som vlastne chcela povedať k poviedke som ti už povedala :D takže sa teším na ďalšiu kapitolu :D

4 Miku a Asa Miku a Asa | Web | 11. srpna 2013 v 19:19 | Reagovat

Super časť :D

MIKU:
na túto poviedku som sa teila celé tri dni čo som mala PC zakázaný :D :D :D

5 Ame Ame | E-mail | Web | 11. srpna 2013 v 21:11 | Reagovat

Je to super, ale (nemám slovo "ale" ráda, přestože ho neustále používám -.-") přijde mi, že z Rose se stala až příliš kladná postava. Taková Mary Sue. Hodná, hezká, se skvělým přítelem, s významnými rodiči, silná, milá, sebevědomá, vytrvalá, přátelská, ochranitelská, oblíbená, odhodlaná. Nevím, ale takový charakter je v mých očích trochu nereálný :/ Neber to prosím jako nějakou strašlivou kritiku, jen na mě tak trochu momentálně Rose působí. Vážně bych nerada, aby sis to vyložila špatně, Nakažená je stále skvělá povídka, jejíž čtení mě neskutečně baví! Jen z Rose se stal moc velký Superman s komplexem hrdinů z shounen anime.
Hrozně nerada píšu něco negativního, omlouvám se za tento komentář, ale chtěla jsem být upřímná :(

6 Iva Iva | 11. srpna 2013 v 22:20 | Reagovat

Super jak vzdy :D skoda ze to uz konci :-( no nic tesim sa na dalsiu kapitolu :D

7 Kitsune Kitsune | 12. srpna 2013 v 10:55 | Reagovat

Děkuji za další věnování. :-D
Souboj se mi líbil, škoda jen, že si Rose do Scarlet aspoň jednou nebouchla, ale i tak to bylo bezva. Zajímavej byl konec souboje, jak štít praskl. Tak nějak jsem čekala, odkud vylítne ještě jedna koule a když se to nestalo oddechla jsem si. :D
Jak Rafael začal útočit na Rose úplně mě to překvapilo, i když jsem tušila, že jí testuje, stejně mě to vyvedlo z míry. :D
A jak jim nakonec slíbila, že už před nimi nebude nic tajit. Mám takovej pocit, že to nedodrží a bude před nimi mít nějaké tajemství, ať už pro jejich ochranu nebo z jiného důvodu. Nevím, proč jen mám takovej pocit. :D
Škoda, že zbývá už jenom 5 kapitol, tahle povídka patří k nejlepším, co jsem, kdy četla a že jich nebylo málo. :-D Už se těším na další díl.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama