4. Kapitola - Maskovanie

16. července 2013 v 7:45 | Momo-chan |  Nakazená

Vaše komentáre ma zase povzbudili do písania. Venovanie si vyslúži Kirawa :)
Od ďalšej kapitoly by to už mohlo postupne naberať v deji aj nejaký smer :3
Zatiaľ stále len veci objasňujem, aby ste potom neboli mimo a roumeli o čom je v poviedke reč.
Nemám teraz moc čo dodať, takže pekné čítanie.

Vaša Momo-chan




Deti zeme - Elfovia - Víly
Démoni noci - Upíry - Zombie
Poslovia mesiaca - Vlkolaci - Transformátory
Učenci slnka - Čarodejnice - Obdarení
Pôvodní - Nakazení - Ľudia


Pokračovali sme chodbami a Stela mi ukazovala kde čo nájdem. Spravili sme si tri okruhy okolo celej školy. Trvalo to dosť dlho a tak sme sa poriadne porozprávali. Zistila som veci o Stele, ako kde žila, čo má rada, že by sa rada stala čarodejnicou.
Ja som jej na oplátku vyrozprávala že som žila na rôznych miestach, pretože som z decáku. Že nemám rodičov.
Vtedy Stelu napadlo, že by som naozaj mohla byť potomok. Ale na druhú stranu to bolo aj nepravdepodobné, lebo o Princovi všetci vedeli od jeho narodenia a najmocnejší by určite vedeli kto som. Takže sme sa o tom len dohadovali, že je to 50/50. Ja by som mala ale radšej normálnych rodičov. Nechcem byť žiadna princezná.
"Ten Rafael ide len teraz do tretiaku?"
"Hej, prečo?"
"Ako to, že je už vlkolak?"
"Na to som zabudla. Rafael je najmocnejší vlkolak spomedzi študentov. Má ohromný potenciál, niektorý dokonca tvrdia, že ďalší kto vyzve najväčších bude práve on. Občas sa nájdu dosť mocný a dosť starý, ktorý si na taký boj trúfnu. Rafaela čaká ešte dlhá cesta, ale myslím, že jedného dňa sa s nimi bude môcť stretnúť.
Keby si si ale chcela začať niečo s iným vlkolakom, tak pokojne. Čím je vlkolak mladší a slabší, tým viac mu je jedno, koho si jeho ľudské ja za dočasnú partnerku vyberie. Rafaelov vlk je ale mocný a preto mu musí Rafael načúvať. Pri ostatných to ale tak neplatí. Podobne ako Rafael je na tom aj profesor Woclow. Je veľmi mocný a starý. On už jednu družku má a keby to bolo nutné, obetoval by za ňu bez zaváhania život. Tak veľmi záleží na tom, či družku schváli aj vlk."
"Hej ty!" Zvolal nejaký chalan pozerajúc naším smerom. Obzrela som sa. Bola som tam na chodbe len ja a Stela.
"To bolo na teba, či na mňa?" Spýtala som sa jej. Pokrčila ramenami. Chalan k nám pribehol.
"Je neslušné zahaľovať si diamantovú stopu, nakazená."
"Riaditeľka mi povedala, že tak chodiť môžem." Chalan sa zarazil. Bol o pár centimetrov vyšší než ja, ale to asi každý. Mal hnedé vlasy s jedným ružovým melírom a tmavomodré oči, ktoré mal nejako moc blízko pri sebe. Oblečenú mal školskú uniformu, ktorá však nebola povinná. Tá sa skladala z nohavíc, lakovaných topánok, košele a saka, na ktorom bol erb školy. Zlaté medvedie laby v ktorých bolo všité Beast High. Mračil sa na mňa.
"Ty si nejaký školský šprt?" Spýtala som sa a Stela sa potichu zasmiala. Jeho vrásky z mračenia sa ešte prehĺbili.
Mne nadával, že mám skrytú stopu, ale on sám ju mal prekrytú košeľou a sakom. To dá rozum. Pomyslela som si sarkasticky. Len vyhľadával problémy. Chytil ma pod krkom a Stela vypískala.
"Som štvrták! Mala by si mať trochu viac rešpektu! Tento rok sa zo mňa stane čarodej!" Zazrel mi na ruku a mne bez jediného dotyku vystrelil rukáv až k ramenu. Keď zbadal moju stopu, prekvapene ma pustil a cúvol.
"Si len Nakazená, nie? Ako je to možné?!" Rukáv som si rýchlo stiahla.
"Môj strýko ma od mala trénuje. Už sa mi také objavilo."
"Strýko?" Spýtal sa pochybovačne.
"Je to moja neter Lovius. Máte s tým problém?" Ozval sa za mnou hlas. Otočila som sa a zbadala som profesora Bena Woclowa. Nech ma ten chlap akokoľvek desil, teraz som pri pohľade naňho cítila úľavu. Prišiel bližšie a cítila som, ako sa okolo neho plazila moc. Pochopila som, že je to sila jeho vlka. Oči mu žiarili ako jantár a aj keď to nebolo vidno, stavila by som sa, že aj zuby má zasa ostré.
"Nie pane, nemám. Len som..."
"strkal nos kam nemám." Doplnila som naoko nevinne. Zazrel na mňa a v okamihu bol preč.
Otočila som sa k Benovi. "Tak ma napadá, nedá sa to nejako zamaskovať? Ako baby keď sa maľujú, aby skryli to, že sú šeredné." Ben sa pousmial.
"To ma vôbec nenapadlo. Poď." Stela išla s nami. Profesor nás priviedol do riaditeľne. Zaklopal a vošiel. Riaditeľka mala na hlave nejaký klobúk, ale pri jej vlasoch to vyzeralo trochu... komicky.
"Ben? Ach, Rose. A Stela? Čo vás sem privádza? Alebo ste sa už stihli dostať do problémov?" Usmiala sa.
"Tuto Einsteina napadlo, či by sa nedala jej stopa nejako zamaskovať. Tak, aby ju ostatný nevideli." Riaditeľka sa prestala prehrabávať v papieroch na stole a pozrela sa priamo na mňa.
"Som neuveriteľne stará, ale toto ma nenapadlo." Zasmiala sa.
"Poď sem." Kývla mi na sedadlo pred ňou. Sadla som si a ona mi vyhrnula rukáv.
"Zamaskujem ho takým kúzlom, ktorý žiadny študenti neprelomia. Ani najlepší. Vlastne nikto okrem mňa. Dobre?" Prikývla som. Začala si niečo mrmlať a o chvíľu sa moje znamenie viac ako o polovicu zmenšilo.
"Má to ale jeden háčik. Nech budeš trénovať akokoľvek, na stope to teraz neuvidíš. Napriek tomu rásť bude, nemaj strach. Keď budeš dostatočne silná, zasa to kúzlo zruším. Nebudeš sa tak musieť báť útokov a rečí. Toto bol tak jednoduchý nápad, až ma prekvapuje, aký je skvelý. A zaráža ma, že hľadám len komplikované riešenia aj tam kde ich netreba." Usmiala sa naplno.
"A vy, Stela?"
"Prišla som len s ňou."
"Ach tak."
"Povedala som jej to."
"Rose, to mi nemusíš vysvetľovať. Je to tvoje tajomstvo, na tvoju bezpečnosť. Je len a len na tebe, komu ho prezradíš." Pohladila ma po ruke a vrátila sa k svojmu stolu. "Teraz heš! Mám veľa práce."
Profesor Ben tam zostal a ja so Stelou sme pokračovali v prechádzaní sa po škole. Nič iné sa tam robiť ani nedalo. Ukázala mi už všetko. Ona tu bola už vyše mesiaca, takže veľa vecí vedela a mnohých poznala, i keď sa tu s nikým nebavila. Až na mňa...
Ukázala mi aj tréningové haly, učebne, jedáleň a boli sme sa prejsť aj von k niečomu, čo vyzeralo ako malé koloseum. Počuli sme odtiaľ vrčanie a iné zvláštne zvuky, takže sme sa neodvážili prejsť bránou. Ešte k tomu by nás pri tom videli iný študenti a nevedeli sme, či to nie je zakázané. Napriek tomu sme zasa skončili tam. Celé to koloseum sme obišli a dali sa na cestu späť.
"Ale, ale. Tá, čo nazvala Loviusa šprtom!" Zamával nám Rafael, ktorý išiel sám oproti nám. "A Stela." Dodal ešte s úsmevom.
"Ty ho nemáš rád?"
"Toho nemá rád nikto. Ani jeho vlastný druh a to je už čo povedať." Uškrnul sa. "Boli ste sa pozrieť na spojencov?"
"Čože?"
Ukázal na koloseum. "Každý z nás tam má zavretého svojho spojenca, ktorý si ho v deň výberu vybral. Vás to čaká prvý deň školy. Sú tam rôzne zvieratá. Staré aj mladé. Malé aj veľké. Skúsené aj úplné mláďatá. Dokonca tam je veľký grizly. Starý vojnový veterán. Je tu už strašne veľa rokov a je to asi najmocnejšie zviera v aréne, ale nikdy si nikoho nevybral za spojenca. Je dosť desivý a vážne netuším, prečo ho tu stále držia. Popri ňom mi je spojenec v podobe včely na smiech."
"Medveď? Včela? To tam sú až takéto rozdiely?"
"Bacha na to. Môže si ťa vybrať aj ryba."
Zasmiala som sa. "Podľa čoho tie zvieratá zbierajú?"
"Nie sú obyčajné. Tie zvieratá v sebe majú tiež magickú stopu ako ty. A rozumejú našej reči. Ide o to, že za spojenca môžeš mať jedine zviera, ktoré má rovnaký diamant ako ty. Legenda hovorí, že každý diamant má svoje dvojča vo svete zvierat. Zvieratá nám majú pomáhať, viezť nás a byť nám oporou na našej ceste. Tvoj spojenec bude ten, ktorý bude mať rovnaký diamant ako ty."
"A čo ak tam také zviera nie je? Čo ak také nenašli?"
"Potom odídeš z arény bez spojenca a vyšlú ťa do terénu svoju polovicu nájsť. Najväčší tvrdia, že nakazený bez spojenca, je ako nebo bez hviezd. Ak ho nemáš, nenájdeš svoj smer a ani silu. To oni ti pomáhajú uvedomiť si tvoju pravú podstatu. Bez nich by sme pokojne mohli zostať do smrti len nakazenými ľuďmi." Vysvetlil mi Rafael. Konečne som tomu porozumela.
"Ideš sa pozrieť za svojím spojencom?"
"Hej. Môj spojenec je paradoxne mačka." Zasmial sa. To ma prekvapilo. A zaujalo. Vlkolak a mačka? Spojenci?
"Nebojí sa ťa?" Rafael sa ku mne nahol a pozrel sa mi do očí.
"A ty sa ma bojíš?"
"S tvojím dychom mám skôr strach, že ma tu prehne." Odvrátila som sa a zatvárila sa, že mi je zle. Stela sa rozosmiala.
"Hej! To nebolo pekné!"
"Tak so mnou neflirtuj. Nemám záujem, jasné?"
"Ani maličký?" Premerala som si ho od hora na dol.
"Nie, ani najmenší."
Afektovane sa chytil za srdce a spravil pózu, akoby mu niekto prestrelil srdce. "Som ranený! Ona ma odmieta!" Zasmial sa a postrapatil mi vlasy. "Páčiš sa mi, maličká. Si iná ako ostatný. Ale nevydržíš to dlho."
"Čo?"
"Odolávať mi predsa." Povedal mi ako päťročnej. Teraz som sa zasmiala ja. Zahryzla som si zvnútra do pery. Mala som nejakú šibalskú náladu.
Chytila som Stelu okolo pliec. "No neviem, neviem Rafael. Pochybujem, že dokážeš zmeniť moju orientáciu." Povedala som pochybovačne. Obaja na mňa vyvalili oči. Nevydržala som to a rozosmiala som sa na celé kolo. "Keby ste sa teraz videli!"
"Ty putňa jedna!" Zahriakla ma Stela. Rozbehla som sa smerom k škole a ona ma zo smiechom naháňala. Rafaela sme tam chudáka nechali. Keď som sa obzrela, tak mi s úsmevom zamával a zmizol v tieni kolosea.
"Má ťa rád." Povedala mi Stela.
"Je milý. Pripomína mi môjho kamaráta z decáku. Preto som pri ňom taká nejaká... hravá či čo."
"Lezba hej?"
"Presne." Povedala som naoko vážne. Obe sme sa zo smiechom pobrali do izby. Stále mi to tu príde ako sen, ale tak nejako sa mi tu začína páčiť. Riaditeľka mala pravdu. Začínam mať dojem, že sem naozaj patrím. Že som celý svoj život hľadala toto miesto. Miesto, kde má každý svoje diamantové znamenie.
Kúsok môjho srdca, ktoré má veľa dier sa práve zaplnil.
Bol to príjemný pocit.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kirawa Kirawa | Web | 16. července 2013 v 9:31 | Reagovat

jeeee zase som si vyslúžila venovanie :D mala som pravdu Rafaela  je moja ďalšia obľúbená postava :D fakt sa mi páčil ten rozhovor medzi ním a Rose :D a hlavne to ako si z nich spravila srandu xD inak úprimne dúfam, že sa tam tá štvrtácka kocka už neobjaví - lebo s tým jeho panovačným prístupom by som ho hneď zaradila do týmu Ronnie ...... a riešenie problému veľkej stopy - aké krásne a jednoduché riešenie :) teším sa na ďalšiu kapitolu :3

2 Ryuu L Ryuu L | Web | 16. července 2013 v 13:13 | Reagovat

úspešne som sa konečne dostal k čítaniu! XD
teda ten rafael sa mi začína páčiť :3
všetky postavy sú tak tajomné a úžasné ^^ tvoj štýl písania je skutočne jedinečný a prepáč, že som si poviedku neprečítala skorej, ale akosi som stále nestíhala ><
zvažovala si, že z tejto poviedky vznikne aj niečo velké?:) kniha alebo podobne?:3

3 Ame Ame | E-mail | Web | 16. července 2013 v 17:27 | Reagovat

Nebude nakonec ten starý medvěd Rosin spojenec? No,, nechám se překvapit :p
Jsem ráda, že je Rose šťastnější a už skoro přijala celou tu školu a magický svět :)
Jinak ten rozhovor mezi ní a Rafaelem byl krásný :D Taky mě překvapilo, že má za spojence kočku XD

4 Aki Aki | Web | 16. července 2013 v 20:33 | Reagovat

Nyah... :3 Ten rozhovor s Rafaelem byl dokonalej. Ti dva se k sobě prostě hoděj. Všichni ví koho myslím.. :D Ti spojenci jsou dobrá věc :D.. je to takový hrozně příjemný mít někoho u sebe... Moc dobrej nápad... :D .... Moc se těším na pokráčko. :D

5 Ayumi Ayumi | E-mail | 16. července 2013 v 20:56 | Reagovat

Tak táto kapitola ma dostala a Rafaelova povaha sa mi začína páčiť :)Neviem sa dočkať na pokračovanie ;)Som zvedavá či Rafael zbalí Rose :D Tak skoro to nebude ale o to ďalší dôvod pokračovať v čítaní tvojej perfektnej poviedky :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama