12. Kapitola – Výbuch a meno draka

30. července 2013 v 7:21 | Momo-chan |  Nakazená

Dneska venujem kapču až trom a to Tare, Dalke a Aki. :)
Možno by vás zaujímalo, že keď ste prišli až sem, prečítali ste práve 50 strán A4 :D Taktiež sme už za poloicou, čo znamená, že koncom budúceho mesiaca bude poviedka dokončená :D
Ale bude vás na konci čakať aj prekvapenie :) ktoré vás snáď poteší :3
Kapitola je taká pohodová a na začiatku som sa snažila o trochu viac humoru než normálne :D
To je asi všetko, takže pekné čítanie.

Vaša Momo-chan





Deti zeme - Elfovia - Víly
Démoni noci - Upíry - Zombie
Poslovia mesiaca - Vlkolaci - Transformátory
Učenci slnka - Čarodejnice - Obdarení
Pôvodní - Nakazení - Ľudia


"Parom aby to vzal!!!" zanadávala Veron. Rozosmiali sme sa.
"Máte zo mňa srandu? Pekne, pekne..." Povedala s riadnou dávkou sarkazmu. Mali sme hodinu elixírov a povedzme... že to nebola práve silná stránka našej drahej Veron. Faith jej podala ampulku s modrou tekutinou.
"Musíš tam dať najskôr ten odvar z byliniek."
"Aká si chytrá, ty striga! Nejako sa v tom vyznáš." Povedala jej celá ofučaná, čo v nás opäť vyvolalo smiech. Veron to vzdala. Porazenecky si odfúkla a dala sa zase do varenia elixíru na hojenie popálenín.
Elixíry sme mali s profesorkou Annabell du Ziron. To pozeráte, že som si to zapamätala, čo? To bolo tak divné meno, že som si ho zapamätala rovnako, ako Tukikatomeku, našu Kiku. Bola to krásna elfka, ktorá nás mala aj na predmete - kreatívny moment a zdravotná starostlivosť.
Elixíry boli ako varenie. No do hrnca ste hádzali veci o ktorých ste v živote nepočuli, alebo počuť nechceli.
No hodiť do hrnca vnútornosti žaby s krvou potkana a poliať to močom netopiera... povedzme že som tu nikdy nechcela skončiť s takým úrazom, aby to na mne použili. Nikdy v živote som nechcela, aby niečo také prišlo do kontaktu s mojou kožou.
Teraz sme ale miešali nejaké tekutiny z ampuliek a po minulej hodine nemal nikto potrebu pýtať sa, čo v nich presne je. Istým spôsobom to bola fakt sranda.
Naomi sa ku mne naklonila. "Myslíš, že Veron bude niekedy dobrá manželka? Pri jej varení asi deti umrú od hladu, alebo ich zmení na nejaké rádioaktívne príšerky." Povedala mi s chichotom. Veron po nej hodila žabacie stehno a Naomi sa zo zapišťaním uhla.
"Ale, ale. Aká živá skupinka." Zasmiala sa na nás profesorka. Pohladila Naomi po vlasoch a tá sa trochu zapýrila. Naša dvojhodinovka už pomaly končila, čo znamenalo obed a potom voľno. Bola to posledná hodina. A po obede ma čakalo rande.
"Čo sa škeríš ako blázon?" Spýtala sa ma Veron.
"Je zamilovaná. Som si istá, že po obede bude zase niekde zašitá s Rafaelom." Uškrnula sa Faith. Prešla okolo mňa Mellania a drgla do mňa plecom. Vypadol mi z ruky celý pohár akejsi tekutiny. V hrnci to začalo syčať.
"Všetci dole!!!" Zakričala som. Chytila som Naomi a Mellaniu, ktoré ku mne boli najbližšie a strhla som ich k zemi. Už som si myslela, že to bol planý poplach, ale potom to buchlo. Čakala som nejakú hmotu, alebo niečo, čo by bolo na všetkých stenách, ale obsah hrnca sa zmenil len na paru. Postavili sme sa.
"Super! Vyzerá to ako para čo sa púšťa na diskotékach." Ozvala sa Faith a svoje slová doplnila o tanečný pohyb. Začali sme sa smiať. Mellania sa postavila a rozpačito na nás pozerala. "Prepáč." Povedala mi a sklopila pohľad. Nechcela do mňa vraziť.
"Hej, nikomu nič nie je?" Spýtala som sa. Všetci vyzerali prekvapene, ale inak v pohode. Prešla som k Mell a dala som jej ruku na plece. Povzbudzujúco som jej ho stlačila.
"Všetko je v pohode. Neboj! A pozri na Faith! Tá trúba má z toho ešte srandu." Rozosmiala som sa. Tá po mojich slovách prestala tancovať a zazrela na mňa.
"Čo som ti ja za trúbu! Ty si potom saxofón!" Vrátila mi to. Profesorka sa na nás spredu triedy karhavo pozrela. Opäť sa k nám vrátila a napokon sa len pousmiala.
"Reagovala ste rýchlo, slečna Renaldy. Keby sa jednalo o niečo nebezpečné, zachránili by ste svojou pohotovosťou mnohých od nepekných zranení. Nabudúce buďte ale opatrná, prosím."
"To nie ona. To..." Začala Mellania.
"Nebojte!" Skočila som jej do reči. "Budem si dávať väčší pozor." Profesorka prikývla a odišla.
"Prečo si to zobrala na seba? Nemohla si za to."
"Pozri sa na to z mojej strany. Zatiaľ čo ty si do mňa náhodou drgla, ja som držala tú tekutinu v pohári, aj keď som si mala zobrať len tri kvapky. Potom som mohla trochu predvídať a vyliať to niekam bokom a nie práve do hrnca.
A ešte k tomu... mala som sa ti viac uhnúť. Takže to sú moje tri previnenia, zatiaľ čo ty si do mňa len náhodou drgla. Myslím, že mám na tom viac viny ako ty a teda nevidím dôvod, prečo by si to mala brať na seba." Usmiala som sa na ňu popri tom, ako som rátala na prstoch. Mell zostala prekvapene stáť. A vlastne všetky baby na mňa čumeli.
"Čo je?"
"No... väčšina ľudí povie, že to na seba vzala, aby sa ten druhý človek netrápil, alebo si chce u priateľov proste šplhnúť, že je macher, čo nenechá kamaráta v štichu. Ty si to ale práve podala tak, že to bola vážne tvoja vina." Pokrčila som plecami.
"Nikomu sa nič nestalo, tak je to jedno, nie?"
"Asi hej." Prikývli. Dali sme sa do upratovania pomôcok, aby sme mohli odísť. Mellania na mňa stále pokukovala. Keď si všimla, že som si to všimla, tvárila sa akoby nič a robila si svoje. Nechala som to tak.
Po obede som strávila niekoľko hodín len s Rafaelom. Spoznala som konečne jeho mačku. Volala sa Shiro. Znie to skôr chalansky, ale mi spojencom mená nevyberáme. To oni nám svoje meno prezradia. Zistila som si ale, že slovo shiro znamená po japonsky niečo ako biela. Sedelo to, lebo Shiro bola celá biela, mala ružový ňufáčik a modré očká. Bol to absolútny protiklad môjho gigantického Grora. Gror bolo zasa Nórske meno, ale význam nemalo.
No dovoľ. To meno má aj iný význam. Gror je meno s mytologických legiend. Volal sa tak drak, ktorý vedel jedným dychom zničiť jednu osadu.
A čo sa s ním stalo?
Nikto ho nedokázala zabiť, no napokon ho ľudia vyprovokovalo rečami, že ak je taký mocný, určite nedokáže na jeden krát preletieť okolo celej planéty bez toho, aby sa niekde zastavil.
Povedal, že také mocné krídla ako má on, nemá nikto na svete a tak súhlasil s výzvou. Avšak veľkého draka Grora zaslepila vlastná hrdosť a pýcha a tak aj napriek únave neprestával letieť, až do úplného vyčerpania. Nad oceánom ho však opustili aj posledné sily a tak sa stratil v hlbinách oceánu a už nikdy nevyplával.
Gror zahynul vo vode.
Dostal som po ňom meno, keď som sa narodil, pretože hviezdy vedeli, že mám vo svojom srdci kus diamantu. Znaku nášho večného spojenia.
Pomenovali ma po drakovi, ktorý sa nevzdal až do samého konca, aby dostál svojho slova, pretože hviezdy vedeli, že keby som kvôli tebe musel, tak by som rovnako ako drak, išiel prejsť okolo celej zeme, aby som dosiahol svoj cieľ.
Mnohý si mysleli, že drak bol len hlúpy. Že mal priznať porážku pred ľuďmi, ale tak to nebolo.
Drak im dal svoje slovo, že to dokáže a aj keď mohol všetkých ľudí zabiť, nespravil to. Namiesto toho im dal svoje slovo, že to dokáže. Nechcel ľudí sklamať a tak sa nevzdal.
Ale áno, bránila mu v tom aj jeho hrdosť. I keď ničil ľudom príbytky, ľudí nikdy nezranil. Len chcel, aby ho uznávali za jeho moc. Myslel si, že ak preletí celú zem na jeden krát, konečne získa uznanie úplne všetkých bytostí.
Mal ľudí rád, ale ako drak nevedel, ako to správne prejaviť. Neviem, či som ti to vysvetlil správne. Keby som si to premyslel, povedal by som ti to lepšie...
V školskej knižnici nájdeš aj príbeh o drakovi menom Gror. Mám meno po ňom, pretože ťa nikdy nechcem sklamať a urobil by som čokoľvek, aby som si získal tvoje uznanie, pozornosť a lásku. Aj keď som veľký medveď grizly.
Usmiala som sa a otvorila som mu svoju myseľ a aj srdce, aby videl všetko, čo k nemu cítim.
Ďakujem...
Stiahol sa zasa do úzadia a nechal mi moje myšlienky. Takže drak? I keď to Gror povedal trochu zmetene a skákal od jedného k druhému, podstatu som pochopila vďaka jeho posledným slovám.
Bol to pekný príbeh. Ocenila som ho hlavne preto, lebo som ho ešte nepočula.
"Deje sa niečo? Si veľmi dlho ticho a ani Shiro nehladkáš." Povedal mi ustarostene Rafael.
"Prepáč. Len som sa rozprávala s Grorom." Vysvetlila som mu a Shiro pohladkala po jemnej srsti.
"Páčiš sa jej. Má rada tvoju pozornosť."
"Je to žena. My pozornosť milujeme vo všeobecnosti. To si nevedel?" Spýtala som sa ho s úsmevom. Naklonil sa ku mne a pobozkal ma na pery.
"Rozhodne si to zapamätám." Povedal mi, keď sa odtiahol. Shiro pricupkala k nemu a dala mu predné labky na nohu. Takmer to vyzeralo, akoby ho odtláčala. Potom sa vrátila ku mne a vyvalila sa mi na nohách. Ňufáčikom mi drcla do ruky a tak som ju začala so smiechom zase hladkať.
"Povedala mi, že ťa nemám rozptyľovať." Oznámil mi prekvapene Rafael. V hlase mu znelo pobavenie.
"Môj spojenec ťa má radšej ako mňa."
"Lebo nie som prerastený pes." Vysvetlila som mu.
"Hej! Som vlk a nie pes." Povedal mi len tak mimochodom. "Ach, už zasa..." Pozrela som sa naňho a všimla si jantárový záblesk v jeho očiach.
"Sme spolu už niekoľko hodín a ešte sa neozval."
"Chceš sa s ním porozprávať?" Spýtal sa ma.
"Mm... Nie." Usmiala som sa. "Aj tak mi neodpovie."
"Vyzerá to ale tak, že nemám moc na výber." Uškrnul sa na mňa a jeho oči sa po dvoch žmurknutiach zmenili na zlaté.
"Ahoj Raf." Skôr než som ho stihla privítať mi z nôh odohnal Shiro. Potom si ma k sebe majetnícky pritiahol a na bielu malú mačku zavrčal. Udrela som ho do hrude.
"Nebuď zlý. Ona je tvoja duša. Je tvojou súčasťou." Zastala som sa jej. Úplne ma ignoroval. Oprel sa mi lícom o hlavu a privrel oči. Bol príjemne teplý, oproti chladnému alpskému vzduchu. Mala som chlad rada, nevadil mi. Ale Rafaelovo teplo ma vždy akýmsi spôsobom vábilo.
Zase mi raz zašiel rukou pod tričko. Teraz ale nič viac nespravil. Len sa ma dotýkal priamo na pokožke. Akoby ma chcel pri sebe ešte viac cítiť. Zamrvila som sa mu na hrudi a vytvorila som si pohodlné miesto. Akoby som do jeho rúk patrila. Bože... zmýšľala som ako nejaká romantická postava s tuctového románu pre násť-ročných.
Nepočula som ju, ale zrazu som Shiro pocítila na konci svojich nôh. Obtrela sa mi o ňu a ľahla si tak, aby sa väčšina jej huňatého tela dotýkala mojej nohy.
Usmiala som sa a natiahla som k nej ruky. Spozornela. Raf sa ani nepohol. Dokonca ani len neotvoril oko. Preto sa Shiro postavila, vyskočila mi na nohy a prišla priamo do môjho náručia.
A tak sme tam sedeli v tieni kolosea. Rafael opretý o kamennú stenu, ja som mu sedela na nohách a ona ma objímal svojimi silnými rukami. No a pri tom som držala v náručí malú, bielu mačku. V myšlienkach mi robil spoločnosť Gror, ktorý odpočíval vo svojom pelechu.
Pozrela som sa na modré nebo a pomyslela som si, že mi niekto tam z hora poslal Rafaela, aby som zabudla na všetko zlé, čo sa mi stalo. Aby mi to vynahradil.
Trochu som sa od neho odtiahla a ona zaprotestoval, no keď som ho pobozkala na pery, prestal sa mračiť. Oči mal celú dobu stále zatvorené.
Zase som sa k nemu pritúlila a mala som dojem, že sme tam všetci traja po chvíli zaspali.


*Shiro
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Kirawa Kirawa | Web | 30. července 2013 v 9:09 | Reagovat

čistá pohodovka :D páči sa mi ako si baby spravili super zábavu na elixíroch + plus čumela som na to vysvetlenie Rose ..... a ďalej mačkáááááááá :D že biela s modrými očami  - to keď predstavím je mega zlaté =^w^= a inak ten príbeh s tým Grorom tiež super :D inak dosť skáčem, ale ešte som zabudla spomenúť prerasteného psa - tak toto fakt zabila xD ja som mala dosť :D chudák Rafael :D

2 Aki Aki | Web | 30. července 2013 v 10:16 | Reagovat

Krásně klidná kapča... :D Ten začátek byl boží.. :D Dost jsem se nasmála.. Ty ingredience do těch lektvarů jsou vážně k nakousnutí.. :-! :-D ... A potom u Shiro. Je super rozkošná. :3 Jako obláček.. alespoň mě tak připadá.. :D .. Raf zabil jak odháněl Shiro... :D A jak tam byli všichni spolu.. :3 A nesmím zapomenout na Groruv příběh. Takový příběhy mám ráda... :D Moc děkuju za věnování... A těším se na novou kapitolku.. :D Jo a ještě.. Za půlkou... ono to hrozně rychle utíká.. ááá ... Já chci nový díly, ale ne konec... O_O Co potom budu číst!!! :D ....

3 Tara Tara | Web | 30. července 2013 v 10:41 | Reagovat

jééé *-* děkuju ti za věnování :) A 50 A4? to je dost, ani se to nezdá, jak se to tak dobře čte :)
Veron a její schopnost vaření :D pobavilo :D Její děti už taky předem lituju :D I když se nedivim, kdo by s nadšením pracoval s takovými nechutnými ingrediencemi :D
Rose má dobrý vysvětlení proč vzala tu nehodu na sebe, začíná se mi líbit víc a víc :)
Příběh o draku je nádherný, až mě z něho mrazilo :)
A ta Shiro*-* takový roztomilý kotě, bych doma chtěla taky:) Jsem ráda, že si oblíbila i Rose :) a vtipný bylo, jak  Raf Shiro odháněl :D takový žárlivec :D a jak se na konci objímali, rozkošný :) Jsem ráda že Rose našla konečně rodinu :)

4 Dalka Dalka | 30. července 2013 v 11:50 | Reagovat

Pekna kapitola ako vzdy :) Aj ked, tato bola trochu moc pohodova :D Tak ale aj oddych pre Rose niekedy musi byt, nie stale nieco vystrajat :D Tie prisady do elikov boli super :) Rose tak ochranarsky zakricala to "Vsetci dole !" :) Uplne ako ich mamka na nich dava pozor :D A celkovo jej prejav, ako to vzala na seba, mal taky vyspely nadych :) Ten pribeh o drakovi bol uzasny :) Gror tak super skakal, ale velmi sa mi pacilo, ako jej povedal, ze by spravil hocico-presiel by celu zem- len aby si ziskal jej lasku, pozornost a uznanie :) Tak konecne Rose spoznala Shiro- zlata :) Taka nunu :D Raf bol uzasny ako chcel mat Rose iba pre seba :) A nadherne zakoncenie, ze tam vsetci 3 tak pekne na sebe zaspali :) Takze krasna kapitola, pohodova-teda dufam ze v dalsej bude nejaka akcia :D Dakujem ti velmi za venovanie kapitoly :) Potesilo ako vzdy :) Ze sme za polovicou ? :O :x Tak z toho som trochu smutna, lebo by som to chcela citat este dlho :) ALe ked si napisala, ze nas caka prekvapenie... napadlo ma, Nakazena 2 ? :D Nuz tak ci tak sa tesim moc na dalsie diely :) A neviem preco, ale teraz ma tak napadlo-vazne od veci :D- ze ked Ronnie dostala za spojenca osu ci vcelu, a ostatni sa jej zacali smiat, nebolo to pre tu vcelu take..ponizujuce ? :/ Nebola z toho smutna ze jej "panicka" ma ju-malu vcielku ? :/ Tak som nad tym dlho rozmyslala... PS-prepac ze ti tu vzdy vylievam vsetky svoje uvahy :) :D

5 Ame Ame | E-mail | Web | 30. července 2013 v 13:26 | Reagovat

Shiro je strašně roztomilá! Zbožňuji bílé kočičky :3 Chováním mi připomíná kočku Kuro z anime Ao no Exorcist :D
Jinak vaření elixírů by mi taky nešlo, Veron se nedivím :p A o vaření jídla nemluvím, jsem naprosto nemožná XD
Legenda o draku Grorovi je krásná. Skoro jsem si říkala, jestli ten příběh skutečně existuje, nebo sis ho vymyslela, protože je opravdu pěkný.
A Nakažená bude koncem příštího týdně končit?! Už?! Nooo! To nám přece nemůžeš udělat :(

6 Ayumi Ayumi | E-mail | 30. července 2013 v 23:00 | Reagovat

Perfektná kapitola tá romantika tam prevažuje :D trochu ma serie že reálne sa takéto veci nestanú :/ takže kapitola skončí na druhý týždeň júúj no škoda dúfam že bude ďalšia ... strašne sa mi tvoje poviedky páčia :P inak teším sa na ďalšiu kapitolu :P

7 Ayumi Ayumi | E-mail | 30. července 2013 v 23:01 | Reagovat

Perfektná kapitola tá romantika tam prevažuje :D trochu ma serie že reálne sa takéto veci nestanú :/ takže kapitola skončí na druhý týždeň júúj no škoda dúfam že bude ďalšia ... strašne sa mi tvoje poviedky páčia :P inak teším sa na ďalšiu kapitolu :P a ta čičinká je nehorázne rozkošná :P

8 miku-a-asa miku-a-asa | 31. července 2013 v 18:45 | Reagovat

Shiro je strašne cute :3
A inač úžasná  kapitola :D ten začiatko s timi elixírmi bol najlepší :D :D Pripomenulo nám to hodinu kuchynky v našej škole :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama