10. Kapitola – Poznanie

27. července 2013 v 5:00 | Momo-chan |  Nakazená

Dalka mi píše nádherné komentáre :) Preto to bude zase ona, komu túto kapitolu venujem.
Ale nie len ona bode tá, ktorej kapitolu venujem.
Táto kapitola je aj pre Kiwaru. Dalka mi písala, že by mohli byť častejšie :D tak nech sa páči.
A Kirawa ma ukecala, nech je to práve teraz. Zajtra bude ďalšia a potom zase v utorok.
Sama neviem, ako som sa vôbec nechala ukecať... O.o :D Tak nech sa vám páči.

Vaša Momo-chan




Deti zeme - Elfovia - Víly
Démoni noci - Upíry - Zombie
Poslovia mesiaca - Vlkolaci - Transformátory
Učenci slnka - Čarodejnice - Obdarení
Pôvodní - Nakazení - Ľudia


Stále som bola trošku mimo, ale napriek tomu som musela niečo spraviť. Musela som povedať Rafaelovi o mojej stope. Zavolala som si ho teda do učebne, kde som mala svoju prvú hodinu výučby čarovania a mágie.
Sedela som tam kde predtým a keď tam prišiel, usmieval sa, no v očiach mal otázku. Prešla som k nemu a vrhla sa mu do náručia. Tak ako som to chcela spraviť už v aréne. Nepýtal sa a ani nič nepovedal, len ma tuho objal.
Cítila som jeho telo na tom svojom a pevne som ho zvierala. Nadýchla som sa jeho vône, ktorá mi pripomínala vôňu borovicového lesa, kam som ako malá chodievala, keď som bola v jednej z pestúnskych rodín.
Potom som sa odtiahla a pobozkala ho na pery. Aj posledný kúsok strachu odišiel. Zostala tam len nervozita z toho, čo povie. Potom som sa odtiahla úplne.
"Rose?" Rafael bol trochu zmetený. Rozumela som tomu.
"Musím ti niečo povedať a neviem ako na to zareaguješ."
"Ublížil ti niekto?"
"Nie... Počúvaj ma, dobre?" Prešla som k obrazom najmocnejších a nahlas čítala ich mená.
"Eluqurell, Princ, Nihal, Errai, Meisa." To boli elfovia.
"Chara, Sirius, Crayana, Berel, Dion." To boli vlkolaci.
"Acrux, Alkaid, Alya, Mira." Upíry.
"Sadalbari, Alaros, Sunnshine." Čarodejníci.
Otočila som sa späť k Rafaelovi. "Jeden z nich je môj rodič. Biologický rodič, Rafael. Ja... som... teda... princezná." Vyhabkala som zo seba a sklonila tvár. Rýchlo som pokračovala ďalej.
"Riaditeľka mi zmenšila moju diamantovú stopu, pretože je veľmi veľká. Profesor Woclow nie je môj strýko, len si to vymyslel, aby mal ako odôvodniť to, že ma chráni. Prepáč, mala som ti to povedať hneď. Ale ja... no..." Nevšimla som si, kedy ku mne podišiel, ale objal ma svojimi rukami a pritúlil si ma k sebe.
"Tušil som, že nebudeš profesorova neter a vedel som, že si mocnejšia, než dávaš najavo. Pamätáš, keď som sa ti dotkol tesákmi krku? Vtedy som pocítil, aká magická sila ti prúdi telom. Aspoň čiastočne. Určite to nie je moc, ktorú majú ostatné nakazené decká. Teraz viem prečo."
"Nevadí ti to?"
"Čo presne mi má vadiť?"
"Že som dieťa najmocnejších, alebo že som ti klamala? Že nie som pravá neter profesora Woclowa? Neviem..."
Rafael sa zasmial. "Rose? Myslíš to vážne? Ľúbim ťa a je mi jedno, či ťa splodil človek, najmocnejší, alebo E.T. je ti to jasné? Či si neter profesora mi je vlastne úplne jedno a to, že si mi klamala... no nie som s toho nadšený, že si mi neverila už na začiatku, ale som rád, že mi to hovoríš tak skoro po tom, čo sme sa dali dokopy." V jeho slovách som cítila úsmev. Uľavene som si vydýchla, čo ho pobavilo.
"Ale nie..." Povedal a odtiahol sa.
"Čo?"
"Toto je najhoršie, keď som pri tebe." Povedal mi a znel podráždene. Nerozumela som tomu.
"O čom to hovoríš?" Keď sa na mňa pozrel, videla som, ako sa mu oči zaleskli jantárovou farbou a potom sa hneď zmenili na modrú.
"On s tebou chce byť rovnako ako ja. Musím sa s ním biť... Pane bože! Veď sme jeden a ten istý a ty sa ani nevieš rozprávať!" Oboril sa sám na seba.
Vyzeral, akoby trpel rozdvojenou osobnosťou a po chvíli som si uvedomila, že zas tak mimo to tvrdenie nie je.
"Nebude ti vadiť ak s tebou bude teraz on? Nedá mi pokoj, kým sa s tebou nezvíta."
"Zase ma bude chcieť olízať?"
Rafael sa zasmial. "Je to pravdepodobné." Rýchlo sa ku mne nahol a dal mi krátky bozk. Následne sa jeho oči zasa zmenili na jantárovú.
"To sa s ním budeš stále takto doťahovať?" Spýtala som sa ho zo smiechom. Prišiel ku mne bližšie a objal ma. Páni toľko lásky v takom krátkom časovom rozmedzí. Čo viac by si mohlo dievča priať.
"Niečo ma napadlo. Chceš to počuť?" Spýtala som sa svojho vlčieho druha. Viem, že to znelo divne, ale bolo to tak. Zo záujmom čakal čo poviem.
"Ty budeš Raf a tvoje ľudské ja, bude Rafael. Aby bolo jasné na koho hovorím. Dobre?" Usmial sa a jeho zuby boli zase zmenené na veľké, ostré tesáky. Moje srdce už nebúšilo ako o závod, ale aj tak to bol trochu strašidelný pohľad.
Vystrela som k jeho ústam ruku a končekmi prstov som sa jeho tesákov dotkla. Ani sa nepohol.
"Bolí ťa to, keď sa ti menia?" Spýtala som sa ho potichu. Ruku som odtiahla a on mi dal normálny ľudský bozk. Potom sa usmial a záporne zakrútil hlavou. Pozrela som sa na obrazy na stene.
"Gror mi povedal, že je pravdepodobné, že by bol môj otec Princ, pretože mám nejakú obrannú moc, či čo. Povedal mi, že som strážca a že moja moc bude spočívať v obrane. Je to neskutočné, však?" otočila som sa na Rafa, ale stál tak tesne pri mne, že som doňho vrazila.
Zachytil ma, pretože som stratila rovnováhu a pritiahol si ma k sebe. Skôr než som si uvedomila čo robí mi prešiel jazykom po krku a nadýchol sa mojej vône. Zalapala som po dychu. Celým telom mi prebehli zimomriavky.
"Rafael!" Zvolala som jeho meno celá prekvapená z jeho chovania. Nepustil ma, práve naopak. Rukou mi zašiel pod tričko a tesákmi sa mi obtrel o kľúčnu kosť. Nechcela som to, ale vykĺzol mi z úst malý povzdych.
Otočila som sa tak, aby som stála priamo oproti nemu a pritiahla som si ho za opasok na gatiach ešte bližšie. Zavrčal mi niekde pri uchu a cítila som, ako mu to vrčanie ide odniekadiaľ z hrude.
Potom sa zarazil a vydal nejaký zvuk protestu. Po dvoch žmurknutiach to bol zase modrooký Rafael.
"Prepáč..." Povedal hneď a odtiahol sa.
"V pohode." Povedala som mu rýchlo. Bola som celá strapatá a trochu zadýchaná. Odkašlala som si, aby som sa zbavila toho divného, vyššieho hlasu a Rafael urobil to isté. Pozreli sme sa na seba a zasmiali sme sa.
"Keď sa ma dotýka Raf, ty to cítiš tiež? A počuješ čo mu hovorím?"
"Absolútne. Sme jedna a tá istá bytosť. Len máme mozog rozdelený akoby na dve polovice."
"Ja... ehm... na dnes asi pôjdem za Stelou na izbu. Je neskoro."
"Dobre. Jasné. Choď." Pri dverách ma zastavil. "Rose?"
"Hm?"
"Ďakujem, že si mi to povedala." Usmiala som sa a vybehla som z triedy.
Kokso... nechýbalo veľa a úplne by som mu podľahla... skoro sme si to rozdali v triede... A nie s Rafaelom, ale vlkom. Cítim sa divne... ako zoofil. Ešte stále ho neviem brať ako jednu bytosť. Aj keď to tak je. Obaja majú svoje vlastné myslenie.
Nervózne som sa zasmiala.
Rafael, je Raf a Raf je Rafael.
Bola som tak zamyslená do svojich myšlienkových pochodov, až som do niekoho na chodbe vrazila. Dopadla by som na zadok, keby ma v poslednej chvíli nezachytila pevná ruka.
Ten zeleno vlasý čarodej z rána. Jeho pohľad bol tvrdý.
"Aj ty ma chceš vyzvať, krpatá?" Spýtal sa ma povýšene. Decká okolo neho sa rozosmiali. Až vtedy som si uvedomila, že tam nie je sám.
Hneď vedľa neho stálo červenovlasé dievča s prenikavo zelenými očami. Podobnými, ako mal ten čarodej a predsa odlišnými. Čiernou farbou si zvýraznila oči, plné pery si rúžom zmenila na krvavočervené a celkový dojem z nej vyžaroval jediné slovo - mrcha.
Čarodej jej dal ruku okolo ramien. Tvorili pár. Stáli tam ešte dve vysoké a krásne upírky spolu s Loviusom. A bolo tam ešte jedno dievča, ktoré sa tlačilo k stene tak vehementne, akoby s ňou chcela splynúť. Bola vystrašená. Vyzerala celkom podobne, ako to čarodejovo dievča.
"To je ona. Tá s veľkou stopou." Ozval sa Lovius. Vystrašené dievča sa na mňa pozeralo s nádejou v očiach. Bez toho, aby som si to premyslela som sa postavila medzi ňu a ostatných.
"Bež na izbu 42." Sykla som jej. Chvíľu tam stála ako zarezaná a potom sa rozbehla preč. Čarodejovo dievča do mňa sotilo a ja som narazila chrbtom do steny.
"To si nemala."
"Prečo by som sa mala pozerať ako šikanujete nejaké dieťa." Tá malá vyzerala rovnako staro ako Kika. Teda mladšie než všetci naokolo.
Dievča ma zdrapilo za ruku a vyhrnula mi rukáv. Pozrela sa na moje znamenie a potom bez jediného zaváhania jednu vrazila Loviusovi. Dopadol na zem a držal sa za líce, kam ho udrela.
"Pozri sa lepšie, ty opica. Má ho normálne ako každý nakazený!" Zakričala naňho. Potom sa pozrela zasa na mňa. "A teba nie je nič do toho, čo robím. Tamto bola moja sestra." Priblížila sa ku mne. "Ešte raz mi prekazíš to, ako jej dohováram, tak to s tebou nedopadne dobre."
Bolo ich tu päť. Keby bola sama, tak by som sa ohradila, ale takto by som si len vykopala hrob. Na konci chodby sa zjavila zadýchaná Stela.
"Rose!"
"Som v pohode." Povedala som jej a prešla k nej popri Loviusovi, ktorý bol stále na zemi. Išli sme do izby.
"Tá malá pribehla s tým, že si ju poslala na našu izbu a že máš problém." Chytila som ju za rameno.
"Vďaka, Stela. Že si mi išla na pomoc."
"To je jasné, nie?" Prišli sme na izbu. To dievča malo tiež zelené oči, ale na rozdiel od svojej sestry tie jej boli jemné a láskavé. A vystrašené. Vlasy nemala červené ako jej sestra, ale prirodzene ryšavé. A tvár jej pokrývali pehy, ktoré som si na jej sestre nevšimla.
Sedela na mojej posteli a vyvaľovala na mňa oči. "Ďakujem." Pípla a odvrátila pohľad.
Zrazu k nám do izby cez pootvorené dvere pribehol nejaký hlodavec. Stela zajačala ako správne dievča a skočila na svoju posteľ. Zasmiala som sa. Spoznala som to zviera. Bola to činčila. A išla priamo k tomu dievčaťu. Ona si ju pritúlila a mne došlo, že ide o jej spojenca. Činčila musela cítiť jej nepokoj a tak pribehla až z arény.
Prisadla som si k nim.
"Ako sa voláš?" Spýtala som sa jej a snažila sa o čo najmilší tón.
"Naomi. Naomi Black. A ona bola Scarlet. Moja sestra... A jej chalan Gabriel." Takže tak sa volali. Scarlet a Gabriel. Riadne desivá a namyslená dvojka, ktorá si jasne uvedomovala svoje kvality a moc.
Pohladila som ju po vlasoch. "Ja som Rose. A ak chceš, môžeme byť teraz kamarátky." Usmiala som sa na ňu. Zdvihla ku mne tvár. Jej oči sa leskli od zadržiavaného plaču. Prisunula sa ku mne a tak som ju objala.
Gror mal pravdu. Moja moc musí spočívať v obrane seba a iných, pretože moje nutkanie chrániť túto malú bolo neskutočne silné.
A rovnako tak aj nakopať zadok jej sestre Scarlet a prípadne aj Gabrielovi.
Časom.
Keď budem taká mocná, ako ukazuje moja stopa.





*Naomi Black


*Scarlet Black


*Gabriel King
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kirawa Kirawa | Web | 27. července 2013 v 6:19 | Reagovat

ejha ejha ejha :D to čo tá Rose vyvádzala v tej učebni - no toto :D mala by si na svojho podareného priateľa dávať väčší pozor xD inak som rada, že to Rafael tak v pohode zobral - čo iné mu ostávalo že? a oslavuje Lovius dostal dostal po papuli! jupí :D konečne nejaká postava, ktorú nemám rada dostala po papuli :D Naomi mi je dosť lúto, Scarlet je fakt pekná mrcha xD ak ma ešte niečo napadne napíšem ti to do správy :D

2 miku-a-asa miku-a-asa | 27. července 2013 v 11:13 | Reagovat

Super časť :D čo iné by sme mali k tomu povedať? :D úžasné ako vždy :D tešíme sa na pokračovanie :D

3 Kitsune Kitsune | 27. července 2013 v 15:55 | Reagovat

Rafael to vzal velmi dobře, udělala dobře, že to řekla poměrně brzo než, aby to řekla, až by bylo moc pozdě. :D
Taky se mi líbilo, jak pomohla Naomi. Už začíná se svou rolí strážce. Jen tak dál, Rose. :-D
Už se těšim na další díl, snad chytnu signál, abych si mohla přečíst, co nejdřív, jelikož jsem na dovolený a je tu pěkně mizernej signál. :-D

4 Ayumi Ayumi | E-mail | 27. července 2013 v 22:20 | Reagovat

Ejha ta Rose je ale šibal skoro ako ja :D ak by som mala moc tak dobijem každého blázna po mojom boku :D ako prvý by to schytal môj kocúr :D ( stále ma ráno budí) :D inak ďalšia perfektná kapitola nemôžem sa dočkať napínavejších kapitol normálne ak zistím že je nová časť poviedky a ja si ju nemôžem prečítať hneď tak až infarkt na mňa ide :D len tak ďalej :P

5 Bumbík :3 Bumbík :3 | 27. července 2013 v 22:35 | Reagovat

aaaaaa takmer tu bola Sex scéén a! xD takmer.. T3T momo je to fakt dokonalo napísané! :3 moc moc moc sa teším ako to bude dalej a je len dobre že si sa nechala ukacať!  moc som satešila na další diel :3
Mať tak frajera ako je rafael.. nopm :D

6 Ame Ame | E-mail | Web | 27. července 2013 v 23:57 | Reagovat

Raf je strašně sladký :3 Připomíná mi mazlivé štěně :D
Jinak musím přiznat, že se mi Gabriel líbí. Vždy jsem měla slabost pro záporáky :3 I když jeho chování je vážně hnusné... ale chování často bývá úplně jiné než povaha člověka, ne? Takže možná je uvnitř hodný. Ale kdyby byl hodný, tak předtím málem nezabil toho elfa... mno nic, radši s těmi svými teoriemi skončím :)
Jinak Naomi mi připomíná vystrašeného kolouška. Je to křehká dívka, jsem ráda, že má v Rose spojence! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama