1. Kapitola – Počiatočný zmätok 1/2

9. července 2013 v 10:44 | Momo-chan |  Nakazená

Ďakujem vám za komentáre k info a prológu. Potešili ma a nabudili k písaniu.
Takže tu máte prvú polovicu prvej kapitoly. Druhú časť pridám až zajtra.
Pripomínam, ak sa v tom budete strácať (čo predpokladám) tak časom veci pochopíte :)
Prvé časti budú skôr informatívne, aby ste sa nestrácali v deji, keď sa naplno rozbehne.
Napriek tomu by vás aj tieto úvodné časti mohli zaujať.
Snažila som sa aj to nudné a potrebné napísať aspoň trošku pútavo.
To je na úvod všetko. Takže vám už len poprajem pekné čítanie.


Vaša Momo-chan




Deti zeme - Elfovia - Víly
Démoni noci - Upíry - Zombie
Poslovia mesiaca - Vlkolaci - Transformátory
Učenci slnka - Čarodejnice - Obdarení
Pôvodní - Nakazení - Ľudia

V tomto svete existuje veľa divných vecí. Pokúsim sa vám to vysvetliť tak, aby ste mali aspoň úplný základ.
Existujú ľudia. O nich všetci vieme.
Existujú ale aj iné druhy, než je obyčajný človek. Vyšší druh človeka je nakazený. Nakazení ľudia majú jednu vec spoločnú. Tou je, že každé nakazené dieťa má diamantovú stopu. Táto stopa sa objavuje u deciek vo veku približne 15 až 18 rokov. V strede ramena vám bude z pod kože vytŕčať malý kamienok. Diamant. A z neho sa vám bude odvíjať stopa sily, ktorá vyzerá ako biela pavučina. Vyzerá krásne. V noci dokonca jemne žiari.
Táto stopa je spočiatku krátka, ale čím ste silnejší, tým je dlhšia a každou vašou skúsenosťou rastie a upevňuje vašu nadprirodzenú moc.
Každý nakazený má predpoklad k tomu, aby sa stal nadprirodzenou bytosťou. Netrvá to dlho a prejaví sa u vás nadanie, ktoré je špecifické pre nejaký poddruh. Z týchto poddruhov sa tréningom môžete vypracovať na oficiálny druh.
Z víly sa stane elf, zo zombie sa stane upír, z transformátora vlkolak a z obdareného sa stane čarodej. Tréning z poddruhu na druh trvá približne dva roky. Niektorým kratšie a niektorým dlhšie.
Avšak ak nemáte potenciál na to, aby ste sa vypracovali na právoplatný druh, zostanete doživotne zaevidovaný ako poddruh.
Takýto ľudia si od čarodejníc nechávajú zamaskovať svoju diamantovú stopu a vracajú sa späť do ľudského sveta, alebo zostávajú ako poddruh v magickom svete a robia asistentov.
To je vznešenejší názov pre sluhu, alebo donášača či podobne.
Každý druh má nejaké špecifické črty.
Vlkolaci sú silný, svalnatý a majetnícky.
Elfovia sú krásny, rýchly a malicherný.
Upíry sú chladný, ľahostajný a krvilačný.
Čarodeji sú inteligentný, talentovaný a prešibaný.
Poddruhy a druhy ale nie sú všetkým. Existujú ešte najvyšší, najväčší a najsilnejší. Keď sa povie nejaké z týchto slov, každý vie, že sa hovorí o Deťoch zeme, Démonoch noci, Posloch mesiaca a Učencoch slnka.
To sú najsilnejší svojho druhu. Králi a Kráľovné.
Detí zeme je päť. Poslov mesiaca je tiež päť. Démoni noci sú štyria a Učenci slnka sú traja.
Už len dodám, že ľudia a nakazení sa radia do druhu pôvodných. Je to preto, lebo len z nakazeného sa môže stať nejaký druh. Preto sú pôvodným druhom všetkých ostatných.
"Šibe vám. Alebo mne. Alebo rovno obom." Povedala som riaditeľke, mimochodom čarodejnici, ktorá vraj mala 832 rokov. Toto všetko mi povedala v riaditeľni školy, kam vraj decká ako ja chodia študovať všetko o magickom svete.
Jasné...
"Mojim pestúnom ste povedala, že ste sociálna pracovníčka. Odtrhli ste ma z miesta, ktoré sa už takmer dalo volať domovom a snažíte sa mi to vtĺcť do hlavy tieto kraviny. Tomu mám akože veriť?"
"Diamantová stopa na tvojej ruke ti nie je dôkazom? Každý diamant je symbolom nadprirodzenej moci. Ty ju v sebe máš. Tú moc."
"Reštart... tak ešte raz. Ste blázon." Prekrížila som si ruky na prsiach a zazrela na túto ženu, čo vyzerala maximálne na 30. Táto žena mi tvrdí, že som Nakazená...
Predstavte si, že k vám príde niekto úplne cudzí a povie vám, že ste nakazená a že ona je čarodejnica a že musím ísť s ňou pre moje vlastné dobro... keby som si nezabudla mobil na svojej prechádzke po meste, už dávno by som poslala polišom sms-ku s textom S.O.S. odniekiaľ ušiel blázon.
"Zo mňa sa nestane žiaden Woo-doo blbec. Ešte k tomu, kto kedy počul o tom, že by mal upír niečo spoločné so Zombie?"
"Zombie sa tu neobjavili už vyše 500 rokov. Je to preto, lebo upíri prišli na to ako sa... ehm... tvoriť bez toho, aby museli Zombie trénovať na upíra. Treba niekoľko desaťročí na to, aby si vytrénovala Zombie na upíra. Aby sa ich lačnosť po mozgoch, zmenila na lačnosť po krvi."
"Uvedomujete si, ako stupídne to ZNIE?!?!" Riaditeľka zomkla pery do úzkej linky. Vyzerala, že je zo mňa trochu zúfalá.
"Neveríš mi."
"Nehovorte..." Poznamenala som sarkasticky.
Vystrela ku mne ruku a prisahám, že jej z dlane vystrelil prúd vody. Studenej vody. Ako to viem? Tá voda totiž pristála na mne.
"Tvoje odmietanie je naozaj silné. Ale všetko čo som ti povedala je pravda. Rozumiem tomu, že je to pre teba nové a že ničomu z toho nerozumieš, ale ty patríš sem do tohto sveta. A nielen to. Si princezná. Potomok najsilnejšieho."
"Ktože to...?"
"Potomok. Dieťa. Dcéra. Neviem ktorého z nich, ale jeden z nich je určite tvoj otec, alebo matka."
"Vôbec netuším o čom to rozprávate." Prikývla. Super... Nadýchla som sa, lebo ma začínala bolieť hlava. I keď studená voda mi prekvapivo pomohla.
"Dobre, vysvetlila by ste mi, prečo sa mi na ruke zjavila táto vec." Ukázala som si na bielu pavúčiu sieť, ktorá pulzovala v rovnakom rytme, ako moje srdce.
"Vysvetlila som ti, že nakazené deti majú diamantovú stopu krátku a že sa im skúsenosťami rozvíja a rastie."
"Som ochotná to pripustiť."
"Tvoja stopa je však obrovská na to, že sa ti zjavila len pred pár dňami a o mágii nič nevieš. Znamená to, že tvoj potenciál je obrovský. Nakazený mávajú stopu veľkú 5 až 7 centimetrov od diamantu. To tvoje sa tiahne po celej ruke a niektoré vlákna máš až na chrbte."
"Počkať! Zadržte! Takže nie len že som akože nadprirodzená bytosť. Ešte k tomu som aj decko nadprirodzenej bytosti? A moje... čože to? Ach, stopa. A moja stopa je nenormálna, správne? Mám tu študovať, aj keď som o ničom z tohto v živote nepočula? Moja rodina si myslí, že ste sociálna pracovníčka a že ja som zasa späť v decáku. Hovoríte, že existujú druhy a poddruhy a že ja mám byť nielen decko nadprirodzenej bytosti, ale mám byť decko nejakej najsilnejšej bytosti? A vy ste 832 ročná čarodejnica. Vynechala som niečo?" Chvýľu sme na seba mlčky hľadeli, no nevydržala som to.
"Robíte si zo mňa prdel?!"
"Ako vysvetlíš tú stopu na tvojej ruke? Ako vysvetlíš to, že viem čarovať? Je to tak. Ty sem patríš a od tohto dňa tu oficiálne študuješ. Vyučíš sa za nejakú bytosť, ktorú v tebe nájdeme. Nájdeš si tu priateľov na celý život. Možno aj niečo viac." Veľavýznamne sa usmiala. Ach bože.
"Poznáte Lauru Brelon? Nie? Je to najlepšia cvokárka v meste. Zoženiem vám kontakt..."
Povzdychla si. Žena, ktorá nemala vlasy, ale rovno hnedú hrivu, hnedé, až zlaté oči, plné pery a krásne črty tváre, vyzerala zrazu utrápene. Všimla som si na jej hnedej pokožke okolo očí vrásky. Napokon prešla k oknu.
"Je zatvorené?" Spýtala sa ma. Bolo zatvorené. Svojou otázkou ma ale presvedčila, že slečnu Lauru naozaj potrebuje.
"Odpovedz."
"Áno, je zatvorené."
"Aj dvere?"
Obzrela som sa za seba. "Hej."
Pozrela sa mi priamo do očí, zavrela ich a keď ich otvorila, vyzeralo to, že zlaté odlesky v jej očiach sa hýbu. Akoby jej zrenice ukrývali oceán moci. Či som chcela, alebo nie, zadrhol sa mi z toho dych v hrdle.
O jej oči ale nešlo. Zdvihla ruky od tela a povedala "Galeo jugo."
Bolo to, akoby ste išli v aute po diaľnici a niekto zrazu otvoril okno. Nápor vetra v miestnosti ma priklincoval ku koženému kreslu.
Musela som si pridržať vlasy, aby som videla, čo sa deje. Vzduch v miestnosti rozmetal všetky papiere a iné veci pozhadzoval. Sem tam som si všimla malú iskru vo vzduchu, ktorá sa za pomoci vetra zmenila na krátky žltý výboj, pripomínajúci akýsi mini blesk.
Hlavou mi preletelo jediné slovo. Čarodejnica.
"Do riti..." Zašepkala som.
"Verím vám!" Zahučala som, aby ma cez ten vietor počula. Zložila ruky k telu a jej zlatá farba v očiach sa ustálila. Zasa vyzerali ako tak obyčajne.
Presunula sa ku svojmu pracovnému stolu a sadla si, akoby nič. Mne skoro vytiekla slina z toho, ako som na ňu čumela s otvorenými ústami.
"Si nakazená, Rose. Patríš sem. Táto inštitúcie bude tvojím domovom na celé štyri roky. Možno viac. A možno menej... Všetko sa časom dozvieš. Zistíš o našom svete všetko. O svojej biologickej rodine. Si na tento svet pripravená. Viem to. Tvoja stopa to dokazuje. Ani niektorý štvrtáci nemajú svoju stopu tak rozvinutú ako ty. Teším sa na to, čo nám predvedieš i keď je neskutočné, že naozaj nič nevieš."
Roztiahla ruky, akoby ukazovala na celú miestnosť. "Vitaj doma, Rose. Tak ako každý jeden Nakazený, aj ty sem patríš a len tu môžeš zistiť kým naozaj si a kým sa máš naozaj stať."
Nastalo dlhé ticho do ktorého som si trápne štikútla. Ok, možno som to dokázala pripustiť. Celý týždeň som sa snažila všemožne zistiť, čo mi to do pekla vyrástlo na ruke. Dokonca som dostala bitku od pestúna, ktorý si myslel, že som sa dala tetovať a ešte k tomu pridal obvinenia, že som určite niekde fetovala a neviem čo ešte...
Ale uznajte, že niečo takéto je fakt na prvý pohľad úplne na palicu. Rozfúkané vlasy a zlatá farba v riaditeľkiných očiach, spolu s mojou diamantovou stopou mi však hovorili, že zas tak šibnutá asi nie je.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Ame Ame | E-mail | Web | 9. července 2013 v 12:17 | Reagovat

Woah, to bylo skvělé! Rose má krutou povahu...
A říkala jsi, že zítra bude další část? Tak to mám o jeden důvod víc, proč se těšit na zítřek :D

2 Aki Aki | Web | 9. července 2013 v 12:49 | Reagovat

To bylo něco... :D Máš to skvěle napsaný... :D Vážně se nemůžu dočkat té druhé půlky... :D

3 Kirawa Kirawa | Web | 9. července 2013 v 14:19 | Reagovat

hej tak toto je naozaj dobré :D nemohla by si spraviť kompromis a večer sem hodiť aj druhú polovicu tejto prvej kapitoly prosím :D

4 Ryuu L Ryuu L | Web | 9. července 2013 v 14:47 | Reagovat

O___O úžasné! ♥ ty si sem snáď zakomponovala všetko čo mám tak velmi rada! ♥ úžasné :) bože, dúfam, že od teba budem mocť čítať ovela viac vecí :)
som rozhodne zvedavá aj na druhú časť, no som schopná si aj pekne počkať, aby som to nemala rýchlo zasa prečítané :D

5 Noe & Nana Noe & Nana | Web | 9. července 2013 v 16:53 | Reagovat

Wow, to je úžasné :OO len tak ďalej

6 j-vip j-vip | Web | 9. července 2013 v 23:46 | Reagovat

aaa nádhera :3  tlesk-tlesk :3 och teším sa na pokračovanie :3 Rose vyzerá byť dosť brutálna bytosť :3

7 Ayumi Ayumi | E-mail | 12. července 2013 v 16:24 | Reagovat

Rose mi príde trochu ako rebelka a to sa mi veľmi páči pretože ja tiež rada rebelím :D rozhodne pokračuj v poviedke veľmi sa teším na ďalšie diely :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama